rozprávka o nekonečnej námietke

julény anton

ostatné, rozprávka

bola raz jedna dedina, v tej dedine žil jeden sedliak. mal päť pozemkov, troch synov a keď zomieral, tak synom prikázal, aby sa o majetok rozdelili rovným dielom. keď sedliak zomrel, synovia otca počúvli a rozdelili si majetok rovným dielom. zašli na úrady, spísali zápisnice, zaplatili poplatky a boli spokojný. a boli by spokojný aj naďalej, keby náhodou v ich obci nebol zememerač a nerobil komasácie..

jeden z bratov zistil, že má menej výmery ako jeho bratia. on mal len jeden pozemok, bratia mali po dva. i nahneval sa, a chcel mať tiež dva pozemky, buchol päsťou na úradnícky stôl a chcel nápravu. úradník len pokrčil plecom, opravil knihu a zrazu mal dva pozemky a druhý brat mal len jeden. a zrazu druhý brat zistil, že má len jeden pozemok.  i nahneval sa, a chcel mať tiež dva pozemky, buchol päsťou na úradnícky stôl a chcel nápravu. úradník len pokrčil plecom, opravil knihu a zrazu mal dva pozemky a tretí brat mal len jeden. a zrazu tretí brat zistil, že má len jeden pozemok. i nahneval sa, a chcel mať tiež dva pozemky, buchol päsťou na úradnícky stôl a chcel nápravu. úradník len pokrčil plecom, opravil knihu a zrazu mal dva pozemky a prvý brat mal len jeden.

prvý z bratov znovu zistil, že má menej výmery ako jeho bratia. on mal len jeden pozemok, bratia mali po dva. i nahneval sa, a chcel mať tiež dvapozemky, buchol dva razy päsťou na úradnícky stôl a chcel nápravu. úradník len pokrčil plecom, opravil knihu a zrazu mal dva pozemky a druhý brat mal len jeden. a zrazu druhý brat znovu zistil, že má len jeden pozemok. i nahneval sa, a chcel mať tiež dva pozemky, buchol dva razy päsťou na úradnícky stôl a chcel nápravu. úradník len pokrčil plecom, opravil knihu a zrazu mal dva pozemky a tretí brat mal len jeden. a zrazu tretí brat znovu zistil, že má len jeden pozemok. i nahneval sa, a chcel mať tiež dva pozemky, buchol dva razy päsťou na úradnícky stôl a chcel nápravu. úradník len pokrčil plecom, opravil knihu a zrazu mal dva pozemky a prvý brat mal len jeden.

prvý z bratov znovu zistil, že má menej výmery ako jeho bratia. on mal len jeden pozemok, bratia mali po dva. i nahneval sa, a chcel mať tiež dva pozemky, buchol tri razy päsťou na úradnícky stôl a chcel nápravu. úradník len pokrčil plecom, opravil knihu a zrazu mal dva pozemky a druhý brat mal len jeden. a zrazu druhý brat znovu zistil, že má len jeden pozemok. i nahneval sa, a chcel mať tiež dva pozemky, buchol tri razy päsťou na úradnícky stôl a chcel nápravu. úradník len pokrčil plecom, opravil knihu a zrazu mal dva pozemky a tretí brat mal len jeden. a zrazu tretí brat znovu zistil, že má len jeden pozemok. i nahneval sa, a chcel mať tiež dva pozemky, buchol tri razy päsťou na úradnícky stôl a chcel nápravu. úradník len pokrčil plecom, opravil knihu a zrazu mal dva pozemky a prvý brat mal len jeden.

a takto to mohlo pokračovať donekonečna. bratia búchali na úradnícky stôl dovtedy, kým ho nerozbili. a vtedy sa úradník zobudil. nahneval sa, zvolal troch bratov a riekol: každý nech má jeden pozemok a bude pokoj. ale bratia sa nedali, začali búchať päsťami na iný stôl a tak úradník riekol: našiel som jeden opustený pozemok, tak každý nech má dva pozemky. a bratia boli spokojný.

ale spokojný nebol iný úradník, ktorý strážil prvého úradníka a chýbal mu opustený pozemok. i on buchol päsťou po stole a povedal: nech je tak, ako bolo na začiatku. a tak aj bolo. jeden z bratov zistil, že má menej výmery ako jeho bratia…

mohlo by sa zdať, že takáto rozprávka nemá konca. ale rozprávka musí mať koniec. úradníci dostali kalkulačky, prestali používať guličkové počítadlá a naučili sa deliť. každý z bratov dostal jeden pozemok a zo zvyšných dvoch po jednej tretine.