Úvod

vytvorenie modelu registra užívacích vzťahov je relatívne jednoduché. Riešenie problému nespočíva v hľadaní a predchádzaní možných situácií, ale vo vytvorení jednoduchého aparátu, ktorému môže porozumieť štátna správa, vlastníci a užívatelia, tvorcovia informačných systémov, ale aj samotní vlastníci. Na druhej strane, ilustruje zákon č.317/2025 Z.z. zákon o registri užívacích vzťahov k pozemkom a o zmene a doplnení niektorých zákonov o otvára možnosti, ako ho využiť, hoci takéto vyžitie nebolo pri tvorbe zákona plánované. Zákon v podstate umožnil konanie podľa §12a v rozsahu celého katastra a umožnil jeho využitie aj po konaní o pozemkových úpravách, alebo inými slovami, dohoda užívateľov, ak nie sú žiadne spory, má prednosť pred konaním/rozhodnutím okresného úradu.

Základné pojmy

nech \textbf{v}_{i} alebo \textbf{v} je vlastník, \textbf{n}_{i} alebo \textbf{n} je nájomca a \textbf{u}_{i} alebo \textbf{u} je užívateľ, všetci spolu tvoria množinu účastníkov RUVP. V zásade sa môžu účastníci nachádzať vo všetkých troch množninách účastníkov, ale pre potreby modelu treba ich postavenie rozlišovať. Pre vlastníka, ktorý užíva svoje vlastné pozemky platí \textbf{v}=\textbf{u} (resp. (\textbf{v}=\textbf{u})\wedge_{}^{}(\textbf{u}=\textbf{n})), nájomca môže byť súčasne aj užívateľ, \textbf{n}=\textbf{u}, ak nájomca prenajíma pozemky ďalším subjektom, tak sa rieši len vzťah medzi \textbf{n} a množinou \textbf{u} (podnájomné vzťahy), užívatelia môžu prenajímať poľnohospodárske pozemky ďalším užívateľom, ale len v rozsahu nimi prenajatých výmer (reťazenie užívania). definíciu a popis problémov súvisiacich s užívaním pôdy nájdete v popise akčného plánu registra užívacích vzťahov.

nech \textbf{K} je kataster (alebo lokalita, záujmové územie), význam znamená aj súbor parciel právneho stavu, aj súbor všetkých poľnohospodárskych pozemkov v danom katastri (alebo lokalite či záujmovom území). \textbf{K} má význam pojmu katastrálne územie, ale môže byť aj celé Slovensko.

nech \textbf{P} je parcela registra C alebo E KN so založeným listom vlastníctva, \textbf{P}_{v} je vlastnícky podiel vlastníka \textbf{v}, \textbf{P}_{v,n} je prenajatý vlastnícky podiel (v prípade väčšinového práva nájomcu \textbf{n} je to celý pozemok, na ostatných neprenajatých podieloch je výsledok nula, ak sa jedná o prenajatú výmeru, v prípade, že podiel je menšinový, tak podobná funkcia \textbf{f}_{12a}(\textbf{P}_{v,n}) určuje výmeru, ktorú užívateľ požaduje v zmysle konania podľa §12), môže mať štruktúru, resp. niekoľko zložiek, napr. výmera a hodnota pozemkov identifikovaná na LPIS, lesné dielce a podobne (vektor, aby sa sa dala použiť metrika), alebo inými slovami porovnanie či primeranosť. Malo by platiť

(1)      \sum_{v}^{}\textbf{P}_{v}^{} = \textbf{K}

reálne nároky užívateľov, pri využití väčšinového práva sú definované nasledovne, ako súčet výmer parciel, kde majú nájomcovia/užívatelia väčšinového podielu a výmer parciel, ktoré majú nájomcovia/užívatelia v menšinovom podiely a musia uplatniť konanie podobné §12a zo zákona č.504/2003 Z.z. a preto platí

(2)      \sum_{v,n}^{}(\textbf{P}_{v,n}^{}+f_{12a}(\textbf{P}_{v,n})) \ge \textbf{K}

a tak sme už na dvoch riadkoch matematického zápisu dostali ku problému, prečo vznikol zákon č.317/2025 Z.z. Ako problém vyriešiť je opäť veľmi jednoduché, ak je výmera \textbf{N}_{0} súčtom výmer podielov, ktoré nie sú prenajaté a žiadny užívateľ neaplikuje väčšinové právo, tak by malo platiť

(2a)     \sum_{v,n}^{}(f_{12a}(\textbf{P}_{v,n})) + \textbf{N}_{0} = \textbf{K}

technicky sa problém neprenajatých pozemkov rieši jednoducho: spravidla ho užívajú užívatelia v danom území, lebo nikto nepožaduje vrátenie a vyčlenenie týchto pozemkov a spravidla malí užívatelia užívajú len výmeru, ktorú majú prenajatú. na druhej strane, problém nastane, ak je výmera neprenajatých pozemkov väčšia ako 5% (§9, ods.1, písm.a) a užívateľ v aplikácii GSAA započítané pozemky vlastníkov, ktorí ich neprenajali a teda ich nemá uvedené ani v súpise podľa §3, ods.3, písm.b). problém registra v tomto prípade je v neexistencia "prevodovej tabuľky" medzi parcelami právneho stavu (parcly registra C alebo E katastra nehnuteľností so založeným listom vlastníctva) a pozemkami, ktoré sú určené na poľnohospodárske účely, ktoré tvoria plochu nahlásenú v žiadosti o priame podpory podľa osobitného predpisu na účely preukázania práva užívania k pozemku.

ak \textbf{P}_{}^{x} alebo \textbf{P}_{v,n}^{x} je výmera parcely alebo podielu identifikovaná na spôsob využívania pozemku, napr. LPIS, JPRL, opatrenia ekoschém, adaptačné opatrenia, prípadne SZO/VZO, pričom jediná podmienka je ich vzájomné neprekrývanie a pokrytie celého objektu K (ak by sme pripustili viacnásobné využitie, tak by sa musel použiť trocha iná súčtová aritmetika). je výmera podielu vlastníka v prenajatá nájomcovi n. Pre zjednodušenie budeme uvažovať o LPIS, JPRL, NNP (nepoľnohospodárske a nelesné pozemky), ekoschémy, ostatná a podobne, pričom platí

(3)      \sum(\textbf{P}^{LPIS}+\textbf{P}^{JPRL}+\textbf{P}^{ekoschéma}+\textbf{P}^{NNP}+\textbf{P}^{ostatná}) = \textbf{K}

ak \textbf{Z} je zmluva, určuje možnosti, povolenie podnájomného vzťahu, povolenie výsadky drevín, povolenie disponovať pozemkov v rámci adaptačných opatrení alebo v opatrení v zmysle SZO/VZO v projektoch pozemkových úprav, funkcia ) je štruktúra možností dispozície s výmerami a podielmi vlastníka v v nájme nájomcu n, napr. (5000,1000), znamená že na 1000 m² môže zmeniť spôsoby využitia pozemku pri realizácii adaptačných opatrení.

ak \textbf{N} je výmera nájomného vzťahu, teda nároky, ktoré vyplývajú z nájomných zmlúv. treba poznamenať, že sa jedná o priamy vzťah medzi vlastníkom a nájomcom.

(4)      \sum_{v}^{}f_{12a}(\textbf{P}_{v,n})) = \textbf{N}_{n}

(5)      \sum_{v}^{}\textbf{N}_{n})) \le \textbf{K}

žiadosť S_{u} o priamu platbu užívateľa uby vyzerala nasledovne

(6)      S_{u} = \sum_{u}\textbf{N}_{u,n}^{LPIS}

ak \textbf{S} je podnájomný pozemok, resp. výmera poľnohospodársky využívaných plôch, pričom platí pre nájomcu, ktorý je aj súčasne užívateľom

(7)      \sum_{u}\textbf{S}_{u,n} = \textbf{N}_{n}

alebo inými slovami výmera podnájomných pozemkov je menšia alebo rovná výmere prenajatých pozemkov užívateľa u od nájomcu n, kde n=u. Podobne to platí aj pre nájomcov, ktorí si svoje právo užívať pozemky odvodzujú od iného (predchádzajúceho) užívateľa, teda

(8)      \textbf{S}_{u_{i+1}} \le \textbf{S}_{u_{i}}

pričom v ďalšom nebudeme ož riešiť vlastníkov a nájomcov, lebo máme definovaný prechod vlastníckych podielov od vlastníka cez nájomcu k užívateľovi, tak platí

(9)      u_{0} = n

kde u_{i} je užívateľ na základe podnájomných v i-tom rade odvodených od konkrétneho nájomcu alebo nájomcov. V prípade prenájmu plôch jedného užívateľa od iného užívateľa sa tu vytvára reťazenie medzi užívateľmi, ktoré už nie je viazané na vlastnícke vzťahy, ale na nároky alebo objekty vytvorené pomocou aplikácie GSAA ako \textbf{N} (ak vlastník v nemá žiadnu nájomnú zmluvu, tak sa stáva n, ale už operujeme len s výmerou, nie s podielmi). Reťazenie \textbf{n} \to \textbf{n}<em>{1} \to \textbf{n}</em>{2} \to \cdots \to \textbf{n}<em>{n-1} \to \textbf{n}</em>{n} je preto jednoduché, lebo sa týka len výmer a nie vlastníckych parciel.

Pozemok, parcela a plocha

vyhláška č.175/2023 Z.z. definuje v prílohe č.1 typ pozemku, ale povrchný pohľad na problém vedie k nesprávnej interpretácii vyhlášky – že užívanie sa vzťahuje ku konkrétnym parcelám právneho stavu a nie k plochám, ktoré sú predmetom užívania. Podobne je to aj s titulmi právneho vzťahu k predmetu nájmu, pre vrstvu \textbf{N} nie sú napríklad prípustné podnájomné zmluvy podľa §10, lebo vyžadujú ako zmluvné strany nájomcov (užívateľov), podobne je to aj pri §12a, keď sa postupuje podľa ods.16 alebo 18.

zdá sa, že kardinálnym problémom je správne určenie pojmov týkajúcich sa pozemkov právneho stavu, poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskych plôch a s tým súvisiacich problémov. Tento problém je viditeľný aj v samotnom zákone č.504/2003 Z.z, definície podmienok žiadosti o  poskytnutie podpory v Nariadení vlády č.342/2014 Z.z. sa priame platby poskytnú na základe žiadosti žiadateľovi, ak poľnohospodárska plocha je mu k dispozícii k 31. máju príslušného roka. V zásade by mali byť poľnohospodárska plocha vymedzená využívaním jej funkcií užívateľom.

vo vzťahu k LPIS máme dva typy funkčných prvkov:

a) poľnohospodárska pôda - súvislá plocha, ktorá plní produkčnú funkciu, spĺňa stanovené veľkostné kritériá minimálnej a maximálnej výmery, je chránená pomocou vhodných opatrení a je udržiavaná

b) krajinný prvok s pôdoochrannou, protieróznou, ekologickou, biotickou a krajinotvornou funkciou, ktorý plní mimoprodukčné funkcie

krajinné prvky tak, ako sú definované v KRAJINNÉ PRVKY CHRÁNENÉ V ZMYSLE GAEC predstavujú skôr prekážku v hospodárení na pôde.

slovenská republika určila, že referenčný pozemok je fyzický/topografický blok. Zavedením RUVP sa vytvárajú predpoklady pre zmenu referenčného pozemku na poľnohospodársky blok. poľnohospodársku plochu alebo pozemok.

Od súčtu výmer k ploche

zákon č.317/2025 Z.z. v zásade nehovorí o podstatnej veci: ako previesť prenajaté vlastnícke podiely (ktoré v dôsledku rozdrobenosti vlastníctva) sú rozptýlené na celej ploche záujmového územia, sú v menšinovom podiele, neprístupné a podobne na súvislé poľnohospodárske pozemky tak, aby nedochádzalo ku konfliktom, výmery prenajatých pozemkov/podielov boli primerané k výmere a polohe poľnohospodárskych pozemkov, hranice pozemkov tvorili existujúce prírodné a technické prekážky a podobne, aby hranice medzi užívateľmi, ktoré sú neznateľné v teréne neboli predmetom sporov, dali sa v teréne jednoducho a jednoznačne vytýčiť, aby sa pri zmene vstupných podmienok (napr. zmena prenajímanej výmery) sa dala jednoducho preniesť do reálneho stavu.

v zásade tento proces už prebehol, ale zakladá sa len na nepísanej a neevidovateľnej dohode medzi užívateľmi, dodržiavaní týchto dohôd a akceptovaní zmien. Na druhej strane však neexistuje funkcia (definovaná v zákone), ktorá by tento stav vedela skontrolovať a ani nový zákon nepredpokladá, že by sa takáto funkcia vytvorila. Uvedomujeme si, že v zásade riešenie máme (zjednodušená forma pozemkových úprav, kde sa vlastník nahradí užívateľom), ale vyžaduje spoluprácu všetkých užívateľov a ich akceptovanie výsledkov a spoločný postup užívateľov by mal byť ich ochranou.

ak zadefinujeme funkciu F ako funkciu, ktorá prevedie výmeru (ako súbor výmer vlastníckych podielov) jedného užívateľa na minimálnu množinu súvislých plôch, pričom už neuvažujeme o vlastníkoch (lebo sa menia na nájomcov) a nájomcoch (lebo sa menia na užívateľov), tak by malo platiť

(10)      \sum_{u}^{i \ne j}\textbf{F}(S_{u_{i}})\bigcap_{}^{}\textbf{F}(S_{u_{j}})=\left\{ \right\}

inými slovami, žiadni dvaja užívatelia sa nekrižujú. Spôsob prevodu je bližšie popísaný napr. v článku o spoločnom postupe pri podávaní žiadostí o priame platby alebo v článku o podobnosti medzi poľnohospodárstvom a kanoistikou.

Kontrola a predchádzanie podvodnému konaniu

model RUVP má ešte jednu podstatnú vlastnosť – zmeny v čase. Aj keď sú zmeny vo vlastníctve skokové z pohľadu jednotlivých vlastníkov, z globálneho pohľadu sú plynulé, ale ku konkrétnemu časovému okamihu trvalé – minimálne v čase od 31.5. aktuálneho roku a ukončenie vegetačného roku alebo zberu úrody. Potom sa (2) upraví nasledovne:

(11)     \sum_{v,n}^{}(f_{12a}(t)_{v,n}) + \textbf{N}_{0}(t) = \textbf{K}

potom by malo platiť, že celkový súčet zmien je nulový, teda užívacie vzťahy sú konzistentné.

(12)     (\sum_{v,n}^{}(f_{12a}(t)_{v,n}) + \textbf{N}_{0}(t))-(\sum_{v,n}^{}(f_{12a}(t+1)_{v,n}) + \textbf{N}_{0}(t+1)) = 0

prakticky to znamená, že každý užívateľ má v nasledujúcom (každom) období svoje užívacie práva odvodené od existujúcich vlastníckych vzťahov a nie sú žiadne duplicity a to isté sa týka aj vzťahov podľa (3), ak sa bude zohľadňovať časový faktor.

bližšie informácie nájdete v článku o možnostiach podvodného konania v rámci zákona.

Reálny stav

reálny stav GSAA: ak je posledný v rade, musí vedieť doložiť cez vyhlášku č.175/2023 Z.z. celý reťazec – tomuto stavu zodpovedá súčasné užívanie. Vyhláška č.175/2023 Z.z. pre tieto potreby by mala uvádzať aj hranice užívania alebo plochy vytvorené cez RPUV a uvádzať nie vlastníka, ale prenajímateľa . Prvý (priamy) prenajímateľ sa určí zo vzťahu, ostatní užívatelia v rade majú užívanie odvodené od práv svojho predchodcu.

Osobitné postavenie SPF

SPF prenajíma poľnohospodárskym subjektom pozemky, ale tí musia mať vlastné alebo prenajaté pozemky od vlastníkov a Register vie túto informáciu poskytnúť SPF ako klientovi systému. Z pohľadu Registra je SPF nájomca, teda je definovaný ako priamy nájomca a užívateľ rieši svoj vzťah v Registri ako podužívateľ, čím sa vyriešia aj iné problémy. SPF prenecháva rozhodovanie a zodpovednosť na určenie užívanej poľnohospodárskej plochy na samotného nájomcu.

podľa formulára "Vzor žiadosti o prenájom" (https://pozfond.sk/o-nas/tlaciva-a-ziadosti) žiadateľ žiada o prenájom pozemkov CKN alebo EKN a zároveň oznamuje SPF, že v súčasnosti vlastní alebo užíva pozemky CKN alebo EKN a dokladá zoznam a kópie nájomných zmlúv. Na väčšine katastrálnych území nie sú zapísané žiadne nájomné zmluvy, takže neexistuje spôsob overenia nájomných zmlúv cez kataster, napr. duplicita nájomných zmlúv. Register poskytuje aj možnosti určenia nároku užívateľa na prenájom aspoň v rozsahu vlastníckych podielov v správe a nakladaní SPF k pozemkom uvedených v zozname žiadateľa (pozemky, ktoré žiadateľ už vlastní a má prenajaté) a tým pádom má voľnú výmeru pre ostatných žiadateľov a pre špeciálne kategórie, napr. mladí farmári.

SPF by mal postupovať tak, aby prenajímali poľnohospodárske plochy (vytvorené podľa §12a, ods.16 alebo 20) a v takomto prípade by sa vytvárali viaceré ucelené plochy s právom užívania pre žiadateľa, a na zvyšné nároky z pozemkov v správe a nakladaní by fond mal vyhlasovať osobitné ponukové konania. Potom by sme mohli hovoriť o rovnosti šancí, o prístupe k pôde, o prenájme za najlepších podmienok, a podobne. Ak nebudú iní záujemcovia fond môže postupovať doterajším spôsobom.

osobitné postavenie obce

do procesu spracovania registrov užívateľských vzťahov k pozemkom by mal vstúpiť ešte jeden hráč: obec. Obec by mala/mohla poskytnúť jednotné podklady vo forme registra právnych vzťahov (alebo register pôvodného stavu v terminológii pozemkových úprav) pre užívateľov, pre určenie vlastníckych vzťahov (lebo nie všetci užívatelia majú prístup k údajom katastra a v budúcnosti to bude ešte viac problémov), ktoré majú užívatelia prenajaté a na základe týchto podkladov určovať miestne dane za užívanie pôdy, resp. aktívne uplatňovať možnosti vyrubenia dane v prípade, že užívatelia vytvárajú napríklad protierózne opatrenia, zistenia pozemkov, za ktoré nikto neplatí miestne dane, vlastníkov, ktorí prenajímajú len časti pozemkov a podobne. Na druhej strane môže byť obec garantom napríklad toho, že nedôjde k duplicitným prenájmom. Na druhej strane informácie o užívateľoch pozemkov umožňuje sledovanie vytvorenie podkladov, geometrických zákresov a formulárov podľa vyhlášky č.173/2023 Z.z. – teda podkladov, ktoré užívatelia poskytujú do systému RPUV.

bližšie o možnostiach obce ohľadom daní a užívania pôdy nájdete v člámku o povodniach.

Výsledok

výsledkom spracovania sú tri vrstvy, z ktorých jedna sa týka vlastníckych vzťahov vrstva \textbf{P}, druhá je virtuálna a predstavuje nároky nájomcov na užívanie \textbf{N}, a tretia \textbf{U} je prakticky totožná s výsledkom procesu žiadostí o priame podpory cez aplikáciu GSAA. Užívacia vrstva \textbf{U} je s rekurzívnymi vzťahmi (reťazenie), ak zapíše svoj podnájomný vzťah (uvedie výmeru a užívateľa), ale nespraví to, tak sa bude prihliadať na pozerať ako na podvodníka, kým nezapíše svoje zmluvy

v procese spracovania majú osobitné postavenie konania podľa §12a, resp. §12b a §12c, kde sa definuje podnájomný pozemok, a vytvára z vlastníka v nájomcu n (môže to prenajať tretej osobe, teda u). V konaní môže priamo vystupovať aj budúci nájomca, ale vtedy §12a je forma nájomnej zmluvy, resp. nájomca má štandardnú zmluvu a stáva sa (bezproblémovo prechádza) u.

zmluva \textbf{Z} potom definuje vo všeobecnosti vrstvu spojenia, ak je to podľa §10, tak nemôže byť vo vrstve medzi \textbf{P} a \textbf{N}, ale len medzi \textbf{n} a \textbf{u} alebo medzi \textbf{u}_{i} a \textbf{u}_{j}, kde i≠j.

Záver

podľa návrhu KPU zákona o registri užívacích vzťahov je úloha prevod medzi \textbf{P} a \textbf{N}, medzi \textbf{N} a \textbf{U} si to musia riešiť dohodou (výstupom je grafické rozdelenie RUVP jednotlivými užívateľmi/podužívateľmi). Konečný stav registra je tým pádom rozdelenie podľa hraníc užívania v GSAA. Aj keď to celý proces vyzerá ako potvrdenie výsledného spôsobu užívania a žiadostí o priame platby, tak proces eliminuje možné nesúlady.

z pohľadu veľkých užívateľov, ktorí využívajú inštitút väčšinového práva podľa §136 Občianskeho zákonníka sa vlastne nič nemení, lebo Register umožňuje jeho využitie. Takisto Register umožňuje využitie inštitútu dobromyseľného užívania pozemkov v prípade, že tvoria prekážku v hospodárení (napr. pozemok bez nájomných vzťahov, ktorý je uprostred poľnohospodárskej plochy). Na druhej strane zákon obchádza preukazovanie právneho vzťahu k pozemkom (nájomca ho len deklaruje), ale aj obchádzanie obmedzenia §12a týkajúce sa pozemkov po pozemkových úpravách.

pre malých užívateľov, ktorí chcú aktívne hospodáriť na pozemkoch umožňuje vytvorenie vhodného podnájomného pozemku, lebo Register priamo generuje ich nároky do vrstvy N, z ktorej sa odvíja vytvorenie poľnohospodárskych plôch bez toho, aby museli podstúpiť konanie podľa §12a. V prípade, že sa v danom katastri nebude robiť kompletný rozdeľovací plán užívacích vzťahov, môže si svoj pozemok vyčleniť cez aplikáciu GSAA (a použiť údaje ako podklad pre §3, ods.4 zákona č.317/2025 Z.z.), lebo iní užívatelia si nebudú môcť túto výmeru nárokovať. Poznamenávam, že je z tohto dôvodu nutné podľa vyhlášky č.173/2023 Z.z. uvádzať aj pozemky (poľnohospodárske pozemky podľa GSAA), ku ktorým nemá užívateľ žiadny právny vzťah, ale ich reálne užíva, bližšie informácie v článku o nutnosti uvádza pozemky s kódom "BEZ".