dosť často som mal pripomienky k používaniu systému FABASOFT, po poslednej aktualizácii tohto systému sme nevedeli takmer dva mesiace odoslať pozvánky na prerokovanie návrhu umiestňovacieho plánu (po každom neúspešnom pokuse sme upravovali termíny) - a tak sa nakoniec pozvánky odoslali, klasickou poštou a už na druhý deň po odoslaní sme mali prvé telefonáty s účastníkmi projektu. hromadné odosielanie pošty je však z pohľadu cieľov tohto článku nepoužiteľné, lebo komunikácia cez Fabasoft podlieha registratúrnemu poriadku a je ťažkopádna. vyvoláva však jednu otázku, ktorú sme sa rozhodli riešiť - elektronická komunikácia s účastníkmi jednania.

ešte nedávno sa neriešilo, ako vzniká zápisnica z jednania s vlastníkom. zvýšené právne povedomie účastníkov konania (a niektoré spory, ktoré skončili pre projekty zle) si vyžiadalo sprísnenie pravidiel jednania s účastníkmi. na druhej strane prax sa snaží tieto postupy zjednodušovať až do takej miery, že zápisy z jednania strácajú právnu silu a vytvárajú priestor na spochybnenie konania a zvyšujú možnosť sporov, kde správny orgán alebo spracovateľ budú ťahať za kratší koniec. jedným z dôvodov, prečo sme sa rozhodli vytvoriť informačný systém pre jednanie s účastníkmi projektu je aj to, že štát môže robiť len to, čo mu dovoľuje zákon a ostatní môžu robiť to, čo im zákon nezakazuje. a forma prejednania s účastníkmi konania takýmto zákonným zákazom nepodlieha.

digitalizácia vstupuje aj tam, kde vládol papier

kataster, štátna správa a banky komunikujú elektronicky bežne. pozemkové úpravy však v kľúčovom kroku stále stoja na osobnom stretnutí nad vytlačenou mapou — prerokovanie návrhu nového usporiadania pozemkov podľa § 12 ods. 6 zákona č. 330/1991 Zb.

zákon formu prerokovania nepredpisuje: okresný úrad „prerokuje návrh umiestňovacieho plánu s dotknutými vlastníkmi“ a „vyhotoví zápis“; neúčasť ani v náhradnom termíne znamená, že návrh je prerokovaný. osobná forma je zvyklosť, nie podmienka.

kto sú vlastníci dnes: veľká časť nebýva v obci, mnohí v zahraničí, starší sú odkázaní na deti, dediči sú rozptýlení. účasť na jednaní znamená cestu, voľno, náklady — a výsledkom je často neúčasť a „prerokovanie fikciou“. v katastri, ktorý som spomínal na začiatku je zhruba 40 % vlastníkov, ktorí majú bydlisko mimo obce a podstatne menší počet vlastníkov, ktorí používajú elektronickú schránku slovensko.sk.

pred prejednaním sme si pripravili návrh umiestňovacieho plánu (nároky vlastníkov sú scelené v projekčných celkoch, kde majú najväčšiu výmeru, so zachovaním primeranosti v polohe, hodnote a projekčné celky sú vyrovnané z pohľadu umiestnenia nárokov a ich výmery). teraz sme si vytvorili informačný systém, ktorý používame pri prerokovaní: jednoducho zobraziť pôvodný stav, ako vznikajú z neho nároky a ako sa transformujú do návrhu nového stavu, od zobrazenia detailu s leteckými snímkami, technickými podkladmi katastra nehnuteľností a podobne, až do celkového prehľadu. tak isto, ako to s vlastníkom prejednávame osobne, môžeme s ním to isté prejednať telefonicky, dokonca aj so zástupcom okresného úradu. systém sme pripravili tak, že do neho môže vstúpiť aj účastník pozemkových úprav, ktorý má povolený prístup len k svojim vlastným údajom a k údajom projektu, ktoré sú verejne prístupné alebo odvoditeľné z iných, verejne dostupných údajov (napríklad zoznam parciel) — a pri nich odkazuje na verejne prístupné zdroje (napr. ZBGIS).

a tak sa dostávame k hlavnej otázke článku: či a ako môže elektronická komunikácia prerokovanie nahradiť alebo doplniť tak, aby vlastník rozhodoval lepšie informovaný a aby sa neoslabila jeho ochrana. nejde o technológiu, ale o postup — čo sa vlastníkovi ukáže, ako sa dostane k údajom, ako sa vyjadrí, ako sa to preukáže a ako to bude akceptovať správny orgán. a či sa elektronické prejednanie stane súčasťou projektov pozemkových úprav.

možnosti a prínosy

čo dnes elektronicky prerokovanie znamená v praxi

v súčasnom systéme neexistuje autorita, ktorá by potvrdila identitu účastníka, ktorý sa nachádza na druhom konci telefónneho spojenia alebo používa email. predpokladáme, že patrí tomu, za koho sa vydáva. postup v krokoch pri telefonáte je jednoduché overenie adresy a dátumu narodenia a overenie e-mailovej adresy, ide bez príloh a bez osobných údajov — najprv sa overí, že adresa patrí vlastníkovi.

podklady sa potom posielajú ako odpoveď na e-mail vlastníka, nie na ručne prepísanú adresu — preklep v adrese znamená, že osobné údaje dostane cudzí človek. vlastník dostane v prílohe zápisnicu, údaje o jeho nárokoch, návrh umiestnenia nových pozemkov a grafické podklady, v sprievodnom liste s lehotou na odpoveď.

do zápisnice stručne uvedieme, prečo sme vytvorili takýto návrh a očakávame vyjadrenie vlastníka na zápisnici, vrátenie podpísanej zápisnice a v systéme doplníme záznam o spracovaní pripomienok.

metodický list č. PPÚ-6/2022 (časť II.B bod 9 písm. b) vyžaduje, aby prerokovanie vykonal okresný úrad na základe písomnej, preukázateľne doručenej pozvánky, vždy v súčinnosti so zhotoviteľom. elektronické prerokovanie preto pozvánku nenahrádza — začína sa tým, že vlastník na ňu zareaguje telefonátom, a zápisnica to tak aj uvádza. ak vlastník podklady v lehote nevráti, nasleduje opäť preukázateľne doručená pozvánka (písm. f).

osobné jednanie je samozrejmá možnosť, ale elektronická forma ako ďalšia možnosť nie je náhrada pre každého. preto stále ostáva ponuka osobného stretnutia po telefonickej dohode.

pohodlie a dostupnosť

informačný systém umožňuje vlastníkovi, že sa nemusí prispôsobiť jednému termínu a miestu; vyjadruje sa doma, v čase, keď má k dispozícii rodinu alebo poradcu, odpadajú cesty a voľno; znižuje sa počet neúčastí a prerokovaní fikciou. ak využije aj prihlásenie na portál, tak má tých možností ešte viac, napríklad možnosť vytvorenia vlastného návrhu umiestňovacieho plánu kreslením do mapy.

poskytnutie podkladov vo forme súborov .PDF alebo prístup na portál umožňuje aj zástupcovi, splnomocnencovi alebo príbuznému podklady pozrieť skôr, než vlastník podpíše; plnomocenstvo sa prikladá k listu, čo vlastne aj vyžaduje § 17 správneho poriadku.

kto používa slovensko.sk, pošle zápisnicu všeobecným podaním na okresný úrad a nemusí nič overovať, lebo jeho totožnosť je overená už prihlásením do portálu.

zrozumiteľnosť podkladov

mapa návrhu, ktorú si vlastník môže priblížiť, porovnať s pôvodným stavom, s leteckými snímkami, a ďalšími disponibilnými podkladmi, namiesto výrezu na stole; pri priblížení vidí číslo parcely, výmeru parcely a výmeru svojich nárokov a podobne.

súhrn primeranosti v číslach: nároky podľa RPS, návrh, rozdiel a prípustný rozdiel vo výmere a hodnote — a jasné upozornenie, ak je návrh v neprospech vlastníka.

jednotné poučenie v každom liste: čo môže urobiť, dokedy, čo sa stane, keď sa nevyjadrí, kam sa obrátiť.

čo je predbežné a čo záväzné, povedané priamo v zápisnici:

• návrh sa po spracovaní vyjadrení všetkých vlastníkov môže upraviť
• parcely majú pracovné čísla, pred zverejnením rozdeľovacieho plánu sa prečíslujú; parcely „P X/Y“ sú spoluvlastnícke a podiel sa určí z výmery vlastníka a výmery parcely. metodický list č. PPÚ-6/2022 (časť II.B bod 9 písm. d) pracovné označenie neodporúča, lebo čísla v zápisnici potom nesedia s číslami vo výpise z registra nového stavu. pripúšťa však aj schematické zobrazenie — popisom umiestnenia v lokalite, v projekčnom celku alebo v projektovom bloku. zápisnica preto určuje nové pozemky projekčným celkom a pracovné číslo slúži len na ich rozlíšenie; aby sa prerokovaný pozemok dal vo výpise nájsť, musí program viesť prevod pracovných čísel na nové parcelné čísla
• na situácii pôvodného stavu sú parcely zobrazené celé, aj keď vlastník má len spoluvlastnícky podiel — metodický list žiada na možné skreslenie prehľadu o vlastníctve upozorniť a poučenie pri grafickej časti to hovorí
• mapa je schematická, bez mierky; poloha pozemku v projekčnom celku ešte nie je určená, a ak to pôjde, zohľadní sa poloha pôvodných pozemkov

vlastník má vedieť, k čomu sa vyjadruje: k projekčnému celku a k rozsahu, nie k presnej hranici a číslu parcely. pravidlo scelenia povedané jednou vetou: menšia výmera sa pričlení do projekčného celku alebo projektového bloku a polohy väčšej, pri dodržaní primeranosti v hodnote. vlastník tak isto vidí, z akých nárokov sa skladá výsledná parcela nového stavu.

podklady pre kvalifikované rozhodnutie

čas na rozmyslenie (lehota na odpoveď, napríklad 14 dní) namiesto rozhodnutia „na mieste“ pod tlakom stretnutia, možnosť porovnať varianty, opýtať sa, dostať odpoveď písomne.

vyjadrenie vo forme, ktorá sa dá spracovať: súhlasím / súhlasím s pripomienkami / nesúhlasím, s vlastným textom pripomienok.

hodnota v zápisnici je odhad z váženého priemeru hodnoty za m² v projekčnom celku; záväzná je až vo výpise z registra nového stavu.

ponuka vyrovnania v peniazoch tam, kde sa vlastníka týka (do 400 m², pri lesných pozemkoch do 2 000 m²): ak vlastník prejaví záujem, spracovateľ pošle vyplnenú žiadosť, vlastník ju len podpíše (na druhej strane, vlastníkom, ktorí majú nárok na vyrovnanie v peniazoch sme poslali pri zverejnení ZUNP súhlas s vyrovnaním v peniazoch).

kontinuita a priebežný prístup k údajom projektu

vlastník nevidí projekt len trikrát (pri zverejnení RPS, pri prerokovaní Zásad umiestnenia nových pozemkov, pri prerokovaní návrhu umiestňovacieho plánu), ale priebežne: podklady z právneho stavu, nároky, dotazníky, termíny, návrh. údaje sú tie isté, s ktorými pracuje spracovateľ — menej rozdielov medzi tým, čo bolo povedané, a tým, čo je v elaboráte.

väzba na ďalšie etapy: zmeny po prerokovaní, námietky k rozdeľovaciemu plánu, vytýčenie.

po skončení projektu: server projektu zaniká, ale vlastník si môže údaje o priebehu konania ponechať u seba — má ich v elektronickej komunikácii (e-maily a priložené súbory).

v súčasnej dobe tieto údaje vlastník nemá odkiaľ získať.

sledovanie aktivít a preukázateľnosť

evidencia odoslaných správ, doručenia a vrátenia, prihlásení a prezretia podkladov — kto, čo a kedy dostal.

pre správny orgán: prehľad stavu prerokovania za celý projekt (kto sa vyjadril, kto nie, kde sú pripomienky) ako podklad pre ďalší postup. aplikácia nie je oficiálnym, ale pracovným nástrojom a nenahrádza spisovú dokumentáciu úradu (zatiaľ má portál len jeden export, export podkladov pre hromadné doručenie na opakované pozvanie). originály zápisníc sú podľa metodického listu č. PPÚ-6/2022 (časť II.B bod 9 písm. g) samostatnou súčasťou výsledného operátu v listinnej aj v elektronickej forme (PDF pre jednotlivých vlastníkov s osobným číslom); pri zápisnici podanej cez slovensko.sk je originálom elektronický dokument a jeho listinnú podobu do operátu treba s úradom dohodnúť.

pre vlastníka: vlastná história komunikácie, nie len to, čo si zapamätal z jednania.

záznam o spracovaní pripomienok priamo v zápisnici — čo sa zapracovalo a prečo nie, lebo forma spracovania zápisníc je tak trochu podobná dialógu na osobnom prejednávaní.

prínos pre spracovateľa a správny orgán

predpokladáme, že bude menej opakovaných termínov, rovnomernejšia záťaž, menej prepisovania ručných zápisov, jednotné texty listov a zápisníc, vytvorenie súborov dokumentácie s názvami podľa DMN — menší priestor pre chyby a nejasnosti.

riziká a ochrana zúčastnených

riziká pre vlastníka

veková štruktúra účastníkov je taká, že prístup cez webové rozhranie musí fungovať bez inštalácie čohokoľvek a žiadna aplikácia nesmie byť jedinou cestou k údajom. elektronická forma nesmie byť jediná ani nátlaková, lebo stále existuje digitálna priepasť: starší, bez internetu, bez schopnosti pracovať s mapou na obrazovke.

ďalším rizikom je nedostatok vysvetlenia: pri osobnom jednaní projektant reaguje na otázky hneď; pri elektronickom hrozí, že vlastník podpíše, čomu nerozumie, alebo nepodpíše nič.

zámena alebo zneužitie identity je tiež problém, podobne ako e-mail doručený nesprávnemu adresátovi, spoločná schránka v rodine.

telefonát overuje totožnosť len otázkami (bydlisko, dátum narodenia) a je nedostatočný, preto sa žiada úradne overený podpis (matrika, notár), podanie cez slovensko.sk alebo osobné odovzdanie na úrade. dôvodom je samotný zákon: overený podpis nevyžaduje, na druhej strane aj pri osobnom prejednaní sa totožnosť overuje. overenie chráni vlastníka pred tým, aby za neho konal niekto iný.

overenie identity účastníka pomocou eID alebo inými technickými prostriedkami by bolo pre malé firmy technicky neriešiteľné a vzhľadom na počet vlastníkov, ktorí by ho vedeli použiť, aj neefektívne.

sken zápisnice s podpisom a odoslanie e-mailom je len urýchlenie, za doručenie sa považuje originál. autor príspevku si prešiel niekoľkými možnosťami overenia identity, ale žiadny z nich nezabráni zneužitiu – navrhovaný spôsob zodpovedá aj postupom v iných situáciách.

rizikom prejednávania je aj tlak lehoty: krátka lehota a pocit, že „mlčanie je súhlas“. Fikcia prerokovania sa uplatní, až keď sa vlastník nezúčastní ani v náhradnom termíne (§ 12 ods. 6), a právo podať námietky proti rozdeľovaciemu plánu podľa § 13 tým nie je dotknuté; prvý termín, na ktorý vlastník zareagoval telefonátom, sa za neúčasť nepočíta; bez odpovede v lehote príde pozvánka na osobné prerokovanie. elektronická forma nesmie vlastníkovi skrátiť ochranu, ktorú mu dáva náhradný termín.

súhlas s neprimeranosťou — čo zápisnica nemôže nahradiť

v prvom rade si treba uvedomiť, že sa prerokuje návrh umiestnenia nových pozemkov – nie návrh umiestňovacieho plánu, hoci v súčasnosti ako spracovatelia disponujeme možnosťami na vytvorenie návrhu umiestňovacieho plánu ešte pred prejednaním (na základe dotazníkov a požiadaviek zo ZUNP a objektívnych zásad primeranosti je možné ho vytvoriť a dokonca aktualizovať takmer online pri zmenách) a tak určenie primeranosti sa dá spraviť len odhadom.

zákon pripúšťa prekročenie prípustného rozdielu v neprospech vlastníka len s jeho písomným súhlasom, bez nároku na vyrovnanie v peniazoch (§ 11 ods. 4 a 5), preto za riziko formálneho zápisu považujem predbežný súhlas s neprimeranosťou (ktorý umožňuje spracovateľovi pri projektovaní vyššiu mieru voľnosti, ale aj vyššie riziko, že vlastník s neprimeranosťou nemusí súhlasiť). takýto zápis v zápisnici podľa autora nebude platný: pri prerokovaní je hodnota len odhad, vyčíslená je až v registri nového stavu, a námietku proti neprimeranosti môže vlastník podať až pri jeho zverejnení.

riešenie v texte: vyjadrenie v zápisnici nie je súhlasom s prekročením; ak je v návrhu umiestňovacieho plánu prekročenie primeranosti, úrad požiada spracovateľa o úpravu návrhu alebo požiada o písomný súhlas s presne vyčísleným rozdielom.

túto vetu dostane len vlastník, ktorému odhad prekročenie v jeho neprospech ukáže — v liste aj v zápisnici. poznámka o neprimeranosti v každej zápisnici by bola formalizmom, ktorý nič nerieši: v praxi sa neprimeranosť týka jednotiek percent prerokovaní, a keď je vo všetkých, prestane ju niekto čítať práve tam, kde na nej záleží. rovnako sa výnimka pre výmeru do 100 m² (prípustný rozdiel 5 m², § 11 ods. 5) uvádza len vlastníkovi s takou výmerou a možnosť nedodržať kritérium hodnoty pri výmere do 200 m² s písomným súhlasom (§ 11 ods. 4) len vtedy, keď odhad ukáže prekročenie hodnoty.

poučenie o námietkach: proti rozdeľovaciemu plánu do 30 dní od zverejnenia alebo doručenia výpisu, bez ohľadu na vyjadrenie v zápisnici (§ 13 ods. 2); úrad prihliada len na námietky súvisiace s nedodržaním zásad umiestnenia nových pozemkov alebo podmienok primeranosti. pri povolených pozemkových úpravách sa nepodanie námietky považuje za súhlas (§ 13 ods. 6), pri nariadených súhlas účastníkov potrebný nie je (§ 13 ods. 7) — poučenie preto závisí od druhu pozemkových úprav a nedá sa písať pre všetky projekty rovnako.

ochrana osobných údajov

výpis vlastníctva, nároky, hodnoty a dátumy narodenia sú osobné údaje; v e-maile opúšťajú kontrolu zhotoviteľa. poštová schránka, webhosting aj zariadenie vlastníka sú „nefiremný priestor“ — údaje ho smú opustiť len v rozsahu nevyhnutnom na účel a len na čas, kým účel trvá.

okresný úrad je správny orgán, ktorý rozhoduje, a riadi organizáciu prác na projekte — nič viac a nič menej; informačný systém neprevádzkuje, lebo na to nemá infraštruktúru, zdroje ani oprávnenie v zákone (štát smie len to, čo mu zákon dovoľuje). objednávateľom diela býva ministerstvo a systém prevádzkuje zhotoviteľ, ktorý ho živí a udržuje. kto je prevádzkovateľom osobných údajov, určuje zmluva o dielo. zmluvy podľa rámcovej dohody z roku 2019 roly podľa GDPR neurčujú — zhotoviteľ je tak prevádzkovateľom sám a zmluva ho viaže len dôvernosťou: údaje zo spisu smie použiť len na splnenie zmluvy, nesmie ich odovzdať tretej osobe mimo konania o pozemkových úpravách a v informačnom systéme ich musí viesť oddelene od iných informácií. zmluvy z roku 2026 (čl. IV) určujú za prevádzkovateľa ministerstvo a zhotoviteľa za sprostredkovateľa podľa čl. 28 GDPR: údaje spracúva vo vlastnom informačnom systéme, oddelene od iných, len počas trvania zmluvy, len v nevyhnutnom rozsahu a bez ďalšieho sprostredkovateľa. to patrí do každého listu spolu s odkazom na informácie prevádzkovateľa o spracúvaní. v listoch a zápisniciach sa spracovateľ vo všetkých projektoch riadi prísnejšími pravidlami zmlúv z roku 2026 — vlastník tak dostane rovnaké poučenie bez ohľadu na to, podľa ktorej zmluvy sa jeho projekt robí: zápisnica odosielaná e-mailom neuvádza dátum narodenia, ide len ako odpoveď na overenú adresu a o tom, že správa odišla na zlú adresu, sa upovedomí prevádzkovateľ.

e-mail s osobnými údajmi u nesprávneho adresáta je porušenie ochrany osobných údajov — zhotoviteľ ho bezodkladne oznámi okresnému úradu a prevádzkovateľovi (podľa zmlúv z roku 2026 ministerstvu); ak je prevádzkovateľom sám, oznamuje ho do 72 hodín Úradu na ochranu osobných údajov. upozornenie adresátovi v päte správy (SK/EN) žiada omylom doručenú správu vymazať.

posielať len to, čo sa týka adresáta; podklady radšej sprístupniť po prihlásení než posielať v prílohe.

pri spracovaní sme uvažovali aj o vytvorení jedného spoločného „účtu vlastníka“ pre všetky projekty, ale projekty robia rôzne firmy, každá je samostatný prevádzkovateľ; stotožniť osobu by vyžadovalo vymieňať si rodné číslo, na čo nie je zákonný dôvod, neexistuje subjekt, ktorý by taký register viedol, financoval a ručil za únik; prirodzeným nositeľom identity je štát (eID, ÚPVS), nie dodávateľ softvéru, zákon nepozná „používateľa systému“, pozná účastníka konkrétneho konania s vlastnými lehotami a právami.

riziká pre spracovateľa — postavenie zhotoviteľa

prerokovanie je úkonom okresného úradu, „okresný úrad prerokuje … a vyhotoví zápis“, § 12 ods. 6 a v striktnom výklade zákon neumožňuje, aby ho spracovateľ zastupoval. zhotoviteľ vykonáva „práce pri … vyhotovení a vykonaní projektu pozemkových úprav a ostatných úkonov v konaní“ (§ 25 ods. 1) — úkon technicky vykonáva, ale úkon zostáva úkonom úradu.

prax súdov: NSS SR v rozsudku 6Svk/20/2024 bez výhrad opisuje, že rokovania o umiestnení nových pozemkov viedol zhotoviteľ a námietkam zo zápisnice „bolo zo strany zhotoviteľa vyhovené“.

odosielateľ listov vlastníkom je zhotoviteľ z poverenia okresného úradu, zápisnicu za úrad podpisuje vedúci projektu, poverenie má oporu v bode zásad umiestnenia nových pozemkov alebo v písomnom poverení úradu – takto sa to robí aj pri osobnom prejednávaní s vlastníkom – dialóg vedie projektant alebo pracovník firmy, zástupca okresného úradu pôsobí skôr ako konzultant pri problematických jednaniach.

riziko spracovateľa je aj v tom, že musí preukázať, že vlastník podklady dostal a mal možnosť sa vyjadriť, teda spor o to, či prerokovanie prebehlo.

spracovateľ zodpovedá za obsah podkladov a za chybu v adresovaní.

záťaž dlhodobej prevádzky systému, ktorý nikto neobjednal a nikto nezaplatí (možno sa zaplatí efektivitou prejednania). pre malú firmu nie je prekážkou inštalácia, ale prevádzka: zálohy, aktualizácie, reakcia na incident a ohlásenie porušenia v zákonnej lehote.

riziká pre pracovníkov správneho orgánu

najväčším rizikom je nejasná právna sila zápisu z elektronického prerokovania a overenia podpisu, rozdielna prax medzi okresnými úradmi a projektmi — každý spracovateľ iný systém, iné formálne náležitosti zápisov, dohľad nad tým, čo zhotoviteľ v mene úradu posiela.

technické a prevádzkové riziká

rizikom je výpadok, strata údajov, zánik prevádzkovateľa systému počas projektu, doručenie do spamu, vrátené správy, zmena adresy — e-mail nie je doručenie do vlastných rúk.

čo z toho vyplýva

elektronická forma ako ponuka, nie povinnosť; vždy zachovaná možnosť osobného jednania.
rovnaké práva bez ohľadu na formu: rovnaké podklady, rovnaké poučenie, rovnaká lehota.

návrh doplnenia zákona a pravidiel prevádzky

bez technických opatrení — ako všeobecne pochopiteľné pravidlá.

doplnenie § 12 ods. 6

• výslovne pripustiť prerokovanie na diaľku (elektronicky alebo písomne) na žiadosť alebo so súhlasom vlastníka.
• ustanoviť náležitosti: aké podklady dostane, minimálna lehota na vyjadrenie, poučenie, forma vyjadrenia.
• upraviť, kedy sa návrh považuje za prerokovaný pri elektronickej forme (nevyjadrenie v lehote a jeho vzťah k náhradnému termínu).
• zápis: čo musí obsahovať, ako sa podpisuje (overený podpis, kvalifikovaný elektronický podpis, podpis cez eID / slovensko.sk), či stačí sken s dodatočným originálom.
• pomenovať postavenie zhotoviteľa pri prerokovaní: smie ho viesť a posielať podklady z poverenia úradu, zápis podpisuje úrad; dnes sa to opiera len o všeobecné „ostatné úkony v konaní“ (§ 25 ods. 1) a o prax; spracovateľ píše listy s výhradou, ktorú vlastník nemá ako posúdiť (viď kapitolu „riziká pre spracovateľa — postavenie zhotoviteľa“).
• vyjasniť, kedy a v akej forme môže vlastník súhlasiť s prekročením primeranosti — či už pri prerokovaní s odhadom hodnoty, alebo až s vyčíslením v registri nového stavu, súhlas „vopred“ nad odhadom dnes neobstojí a vlastník sa k tomu istému vracia ešte raz.

vzťah k iným predpisom

• správny poriadok platí subsidiárne (§ 30 zákona č. 330/1991 Zb.) a zákon o e-Governmente (zákon č. 305/2013 Z. z.) — elektronická schránka verzus e-mail; kde je potrebné doručenie do vlastných rúk a kde stačí oznámenie.
• ochrana osobných údajov (GDPR, zákon č. 18/2018 Z. z.) — určiť prevádzkovateľa a účel priamo v zákone.

kritériá pre systémy, ktoré prerokovanie podporujú

• kto smie systém prevádzkovať (správny orgán, zhotoviteľ z poverenia, tretia strana) a za akých podmienok. riadený hosting u dodávateľa softvéru nie je centrálna evidencia: dodávateľ je sprostredkovateľ podľa čl. 28 GDPR pre konkrétny projekt, s oddelenými údajmi.
• minimálne požiadavky zrozumiteľne: overenie totožnosti, evidencia komunikácie, uchovanie záznamov po skončení projektu, odovzdanie údajov správnemu orgánu, prístupnosť pre ľudí so zdravotným postihnutím.
• pravidlá musia byť splniteľné aj pre malého spracovateľa na bežnom webhostingu, inak z modelu vypadnú najmenší spracovatelia a vznikne závislosť na jednom dodávateľovi.
• dohodnúť sa na rozhraní a formáte údajov, nie na spoločnom registri osôb; otvorená špecifikácia, ktorá sa môže dostať do metodiky.
• jednotné vzory listov a zápisnice (usmernenie ministerstva / ÚGKK) — vlastník dostane to isté bez ohľadu na spracovateľa.

oprávnenia a role

vlastník a jeho zástupca (splnomocnenec, opatrovník, dedič pred skončením dedičského konania).
zhotoviteľ: smie pripravovať podklady a komunikovať z poverenia, nesmie rozhodovať.
správny orgán: schvaľuje texty, má prístup ku všetkým záznamom, rozhoduje o pripomienkach.
združenie účastníkov a predstavenstvo: čo smú vidieť (súhrn, nie osobné údaje jednotlivcov).
o tom, či sa údaje z viacerých projektov spoja, rozhoduje sám vlastník (ak je účastník vo viacerých projektoch), nie prevádzkovateľ systému.

prechodné obdobie

myslím, že doteraz nebol podobný systém prejednania nasadený, preto sú nutné pilotné projekty, vyhodnotenie, až potom sa vytvorí všeobecné pravidlo.
kým zákon mlčí: dobrovoľnosť, súhlas vlastníka s formou, overený podpis na zápisnici, poverenie zhotoviteľa v zásadách alebo písomne a archivovanie celej komunikácie.

otvorené otázky

1. kedy znova osloviť vlastníka, ak sa po podpise zápisnice návrh zmení? napríklad keď sa jeho pozemky presunú z projekčného celku A do susedného celku B — v rámci toho istého projektového bloku, alebo mimo neho. a čo v prípade, že sa v celom obvode projektu vytvoril len jeden projektový blok, takže hranica bloku nič nerozlišuje? zákon hovorí len o prerokovaní návrhu (§ 12 ods. 6); ak má byť nárok vlastníka uspokojený umiestnením do dohodnutého projekčného celku (ZUNP), ponúka sa pravidlo: zmena celku je zmena návrhu a treba ho osloviť, presun v rámci celku nie — ale to musí niekto záväzne povedať, inak každá zmena po podpise otvára spor o to, či bol návrh prerokovaný.

2. má sa prispôsobiť systém zákonu, alebo zákon praxi? vytvoril som systém, ktorý vychádza z ideálneho stavu, prispôsobil sa súčasnému stavu a dokáže sa prispôsobiť aj zmenám. zároveň vytvára aplikačnú a reálne použiteľnú platformu pre prax — a tej by sa mal prispôsobiť zákon, nie naopak: pomenovať formu, ktorá sa dá overiť v pilotných projektoch, namiesto toho, aby sa prax donekonečna opierala o „ostatné úkony v konaní“ a o súhlas vlastníka s formou.

3. poplatky. § 22 zákona v druhej vete hovorí: „Obdobne sú oslobodené úkony podľa tohto zákona od správnych poplatkov.“ nie je však jasné, či sa oslobodenie týka aj úkonov, ktoré vlastník robí kvôli konaniu podľa iného predpisu — najmä osvedčenia podpisu na matrike alebo u notára. upresnenie z pohľadu elektronického prerokovania by jeho použitie rozšírilo: ak by sa za prerokovaný návrh považovala zápisnica s overeným podpisom, overenie podpisu na nej by malo byť bez poplatku, a rovnako overenie podpisu na súhlase s vyrovnaním v peniazoch (§ 11 ods. 11). dnes vlastník za prerokovanie na diaľku platí, kým osobné jednanie na úrade ho nestojí nič, ak nerátame osobné náklady (doprava, pracovné voľno, dovolenka a podobne) — a to je presne opačný stimul, než aký forma potrebuje. práve tie osobné náklady sú pritom pri vlastníkoch mimo obce najvyššie a elektronické prerokovanie ich odstraňuje; poplatok za overenie podpisu je síce malý, ale je to jediná platba, ktorú vlastník pri prerokovaní vidí, a robí z formy, ktorá ho stojí najmenej, tú, za ktorú platí. návrh: doplniť do § 22 vetu, že od správnych poplatkov je oslobodené aj osvedčenie podpisu na listinách, ktoré účastník podáva v konaní podľa tohto zákona — zápisnica z prerokovania návrhu nového usporiadania pozemkov, súhlas s vyrovnaním v peniazoch a plnomocenstvo na zastupovanie v konaní (overenie u notára je odmena podľa iného predpisu a ostáva na voľbe vlastníka; preto listy odkazujú najmä na matriku). tým je bod uzavretý — ide o jednu vetu v zákone, ktorá nevyžaduje nový systém ani nové náklady štátu.

4. overenie návrhov v praxi. program je aj na to, aby sa návrhy z tohto článku dali overiť v praxi skôr, než sa zapíšu do zákona alebo metodiky — v pilotných projektoch, so skutočnými vlastníkmi a so záznamom o tom, čo fungovalo a čo nie.

záver — prispôsobiť sa

vlastníci sa zmenili rýchlejšie než postup: rozptýlení, s menším vzťahom k pôde, ale zvyknutí vybavovať veci na diaľku.

elektronické prerokovanie nie je skratka, ale spôsob, ako dostať k vlastníkovi viac informácií a viac času na rozhodnutie.

prispôsobiť sa musia všetci: zákonodarca (pomenovať formu), správne orgány (prijať jednotné pravidlá), spracovatelia (systémy, ktoré obstoja aj pri spore) a vlastníci (prevziať aktívnu úlohu).

výhľad: od prerokovania jedného návrhu k priebežnej spolupráci počas celého projektu. elektronickou formou môžeme s vlastníkom komunikovať už od zverejnenia registra pôvodného stavu — nie až pri návrhu nového usporiadania pozemkov.

podklady a odkazy pri písaní

zákon č. 330/1991 Zb., § 11 ods. 4 a 5 (primeranosť), § 11 ods. 11 (súhlas s vyrovnaním v peniazoch), § 12 ods. 6, § 13 ods. 2 a 6 (námietky a súhlas nepodaním námietky), § 22 (oslobodenie od poplatkov), § 25 ods. 1 (oprávnené osoby), § 30 (správny poriadok)
rozsudok NSS SR 6Svk/20/2024
metodický list č. PPÚ-6/2022, časť II.B bod 9 — prerokovanie návrhu nového usporiadania pozemkov
šablóny prerokovania a doterajšie listy
implementácia na portáli. portal.ppu.sk