kurčatá na pekáči

Hydinársky priemysel bol výkladnou skriňou slovenského poľnohospodárstva. Bol výsledkom cieľavedomej práce poľnohospodárov, podnikov služieb, vedeckej základne a zjednoteného úsilia pre budovanie spoločných poľnohospodárskych podnikov. Spoločné podniky neboli len združením finančných prostriedkov, ale aj záväzkom prispievať svojim dielom zakladateľmi do fondu krmív, v prospech spoločného podniku nakoľko tento nehospodáril na pôde.

S výrobou hydiny sa súbežne rozvíjal aj spracovateľský priemysel a na trh sa dostávali kvalitné výrobky schopné konkurovať zahraničiu. Realizoval sa export s cieľom overiť konkurenčnú schopnosť našich výrobkov, napr. vo Švajčiarsku.

Hydinársky priemysel odolával tlaku zahraničných výrobkov a ešte pre desiatimi rokmi bolo Slovensko v produkcii hydinového mäsa sebestačné. Po desiatich rokoch a hlavne po vstupe do Európskej únie, prijatím podmienok vstupu a úpravou noriem otvorili sme dvere pre zahraničné potraviny. Dnes podiel kurčiat z dovozu je viac ako 50 % a ak nevykonáme nevyhnutné opatrenia, padne aj posledná bašta hydinárov – výroba vajec (centrálny fond krmív).

Ekonomika a výživa hydiny

Ekonomika chovu brojlerových kurčiat je založená na racionálnej výžive, aplikácii moderných technológii chovu a využití genetického potenciálu kurčiat. Rozhodujúcim faktorom v ekonomike výkrmu kurčiat je podiel ceny krmiva (podiel cca 68 %) a podiel ceny jednodňových kurčiat ( podiel cca 18 %) na celkových nákladoch. Spotreba krmiva na jedno kilo brojlerových kurčiat je jedným z najdôležitejších ekonomických faktorov vo výkrme kurčiat, preto producent kurčiat sa snaží znížiť spotrebu krmiva na minimum a kompromisom medzi hmotnosťou a cenou jednodňového kurčaťa riešiť dobu výkrmu.

Výžive zvierat a brojlerových kurčiat zvlášť sa venujú štáby odborníkov a receptúry krmných

zmesí sú prepracované do podrobností. Aplikované výsledky výskumu a praxe sú pre bežného občana fascinujúce. Docieliť, aby  brojlerové kurča z cca 1,5 kg kŕmnej zmesi premenilo  v priebehu poldruha mesiaca živiny v kŕmnej zmesi s účinnosťou 66,6 % na kilo brojlerového kurčaťa je úloha, ktorú dokážu splniť len najvyspelejší producenti. Vláda SR prijala koncepciu rozvoja poľnohospodárstva do roku 2020, v ktorej sa predpokladá docieliť konverziu krmiva 1,7 kg krmných zmesí  na kilo brojlerovho kurčaťa vo všetkých chovoch na Slovensku.

Kvalita krmiva znižuje náklady na produkciu, zvyšuje odolnosť kurčiat voči chorobám a maximálne umožňuje využiť genetický potenciál. Krmná zmes je vybilancovaná v potrebe dusíkatých látok v aminokyselinách, v potrebe energie a minerálií. Krmná zmes cca 1% obsahuje špecificky účinné látky, ako sú vitamíny, stimulátory rastu, antibiotiká a preventívne látky na ochranu zdravia. Pre spotrebiteľa je zaujímavé použitie špecificky účinných látok, ktoré rozhodujú o zdravotnej nezávadnosti kurčaťa. Zodpovednosť za produkciu zdraviu nezávadných kurčiat zodpovedá v plnej miere chovateľ a výrobca kŕmnych zmesí.

Maximálny zisk bez zábran

Honba za ziskom nemá žiadne zábrany. Maximálna snaha zvýšiť zisk vedie, ako sa ukázalo v prípade metylalkoholu, k rizikám, ktoré sa končia priam smrťou občana. Pre zisk je schopný chovateľ, ale aj výrobca krmív porušiť akékoľvek normy, technické aj morálne. Napr. pre zvýšenie energetickej účinnosti krmív pre kurčatá výrobca pridal do kŕmnych zmesí transformátorový olej. Bežne chovatelia používajú krmnú zmes na výkrm až do posledných dňoch výkrmu.

Hromadná priemyselná výroba hydinového mäsa prevalcovala akýkoľvek iný spôsob výroby. Aj idylka, že vychované kuriatko na dvore je to pravé, sa skončila preto, že tieto kurčatá sú chované na kŕmnej zmesi často nevhodne volenej chovateľom. Aj sliepočku pre šestonedieľku už len ťažko nájdeme.

Trend znižovania nákladov na výrobu s cieľom získať trhy nám môže pripraviť mnohé prekvapenia. Žiadna krajina, Slovensko nevynímajúc, nie je zabezpečená proti výrobcom a obchodníkom, ktorý sa neštítia nijakých spôsobov, ako zvýšiť zisk. Uplynie v Dunaji veľa vody, pokiaľ si náš občan dovolí kúpiť kuriatko napr. z extenzívneho chovu a zaplatiť dvojnásobok bežnej ceny. (Metro od 31.7 – 13.8.2013, „kukuričné kurča“, doba výkrmu 36-42 dní, podiel kukurice v krmive 3 0%,cena s DPH 5,27 €/kg!) Naše deti už nepoznajú vôňu a chuť pečeného kurčaťa na pekáči, ktoré sa motalo po dvore od jari do jesene a úprimne povedané, ani im to nechýba.

Trh s potravinami

Hlavná vina, že na trhu s potravinami prevládajú potraviny zo zahraničia, sa všeobecne podľa našich médií pripisuje dovozcom potravín a obchodným reťazcom. Ak dnes podiel doma vyrobenej hydiny z celkovej spotreby podľa ministra Jahnátka tvorí 37 %, potom to nie je chyba napr. Poliakov, že dotujú náš trh, ale predovšetkým všetkých vlád vrátane pätnástich ministrov poľnohospodárstva, ktorí sa od roku 1989 vystriedali a dokázali zruinovať prosperujúce poľnohospodárske podniky, podniky potravinárskeho priemyslu, služby, školstvo a celú infraštruktúru. Namiesto vytvárania konkurencieschopných podmienok pre našich výrobcov potravín predkladá pán minister občanovi zástupnú tému „kontrolu dovozu potravín a obchodných reťazcov“. Výsledkom kontrol dáva náležitú publicitu a apeluje na národnú hrdosť kupovať slovenské výrobky (ktoré v skutočnosti nemáme). Poľské potraviny sa stali pomaly synonymom nekvality, ktoré nás div sa svete priam neotrávia. 

Poľská cesta

Poľsko pri vstupe do Európskej únie dokázalo oproti nám vyjednať pre poľnohospodárov dobré podmienky a vlastenecký entuzianizmus prispel k tomu, že Poľsko sa stalo silným hráčom na európskom trhu z potravinami. Je jednotkou v Európe vo výrobe egreša, čiernych ríbezlí a čo nevidieť bude aj jednotkou vo výrobe jabĺk. Vybudovali moderný potravinársky priemysel, ktorý dokáže uspokojiť nielen domáci trh, ale aj náročné, napr. nemecké trhy. Aká je kvalita potravinárskych výrobkov z Poľska rozhodujú naši dovozcovia, ktorí zámerne objednávajú síce lacné, ale aj menej kvalitné potraviny.

Podiel vlastných potravín na domácom trhu v Poľsku je okolo 80% vďaku tomu, že štát cieľavedome podporuje poľnohospodárov a potravinársky priemysel – miera nezamestnanosti je okolo 10 %. 

Koncepcia rozvoja poľnohospodárstva

Príklad z Poľska by možno mohol inšpirovať aj našu vládu, ako sa dá riešiť zamestnanosť. Potom však koncepcia rozvoja poľnohospodárstva na roky 2013 – 2020 s víziou aj pre nasledovné vlády by sa nemala uspokojiť s príspevkom štátu v čiastke 13,42 mil. €   a čiastkou 718,64 € na vytvorenie  pracovného miesta. Veriť, že z fondov EÚ vybudujeme pre staré štáty únie konkurencieschopný potravinársky priemysel môže len idealista.

Slovensko za posledných desať rokov udelilo pre predovšetkým automobilový a elektrotechnický priemysel stimuly v hodnote 1,4 miliardy € na vytvorenie 45 000 pracovných miest. Poľnohospodári podľa koncepcie rozvoja poľnohospodárstva v rokoch 2013 – 2020 majú vytvoriť 18 674 nových pracovných miest pri vklade štátu 13,42 milióna €.   

Nové očakávania od vlády

„Musíme opätovne spojiť vidiek s poľnohospodárstvom, inak vidiek nebude existovať a žiť,“ povedal predseda vlády na poliach v Nevericiach. Alebo inak povedané, neznížime nezamestnanosť na Slovensku, pokiaľ nedáme prácu vidieku, t. j. prácu, ktorá bola vždy nerozlučne spojená s poľnohospodárstvom. V roku 2012 sme vyviezli cca 600 tisíc ton obilovín a olejnín. Ak by sme toto množstvo použili na výkrm dobytka, podľa prepočtu Ing. Uhríka by sme vyprodukovali produkty v hodnote cca 340 mil. € a zamestnali stovky pracovníkov. Skoncovať s vývozom prvotných surovín pokladám za vlastenecký čin a ich použitie vo výkrme za ekonomickú nutnosť.

Máme veľmi málo času, aby sa napravili napáchané krivdy voči poľnohospodárom od roku 1989 a aby nám to kurča v ústach nezhorklo.

Ing. Anton Julény senior
článok je prevzatý z www.noveslovo.sk so súhlasom autora