Pozemok na účely zákona č.504/2003 Z.z. je taký pozemok, ktorý je poľnohospodárskou pôdou alebo časť tohto pozemku, pozemok zastavaný stavbou na poľnohospodárske účely do 24. júna 1991, ako aj iný pozemok, napr. ostatné plochy, pozemky, ktoré slúžia ako účelová ochranná poľnohospodárska a ekologická zeleň proti erozívnych opatrení a opatrení na zabezpečenie ekologickej stability územia, vetrolamy, nízka a vysoká zeleň, zatrávnené plochy a pozemky, ktoré sa využívajú ako účelové poľnohospodárske technické zariadenia, napr. poľné cesty, prielohy, záchytné priekopy, poľné hnojiská, močovkové jamy, kompostiská, hrádze slúžiace na ochranu poľnohospodárskej pôdy pred zamokrením a záplavou a iné, pokiaľ sú v nájme a v obvode užívania toho istého nájomcu ako poľnohospodárska časť pozemku, prenechaný na poľnohospodárske účely alebo časť tohto pozemku. Takýmto pozemkom sú aj pozemky, ktoré sú definované ako pôdne bloky (LPIS) alebo plochy, ktoré sú spôsobilé byť pôdnymi blokmi (tzv. biele plochy).
Poľnohospodársky pozemok žiadateľa alebo užívateľa je teda vymedzený ako:
- vlastný (pôvodný) pozemok, ak je pozemok prístupný, vlastní alebo má v nájme väčšinu podielov. Označené sú vytýčené lomové body geometrického určenia pozemku evidovaného v katastri nehnuteľností. Dokladom, že pôvodný pozemok má žiadateľ k dispozícii je list vlastníctva, nájomná zmluva prípadne doklad o skončení nájomného vzťahu, ak nájom existoval a skončil.
- pozemok, ktorý zodpovedá výmere plochy poľnohospodárskej pôdy na akú má žiadateľ právo, ak sú pôvodné pozemky žiadateľa neprístupné, alebo ich nemožno racionálne obhospodarovať, napr. rozdrobené vlastnícke vzťahy. Dokladom, že poľnohospodársky pozemok má žiadateľ k dispozícii je
- rozhodnutie správneho orgánu, teda konanie podľa §12a, ods.8 (rozhodnutie o podnájomnej zmluve), označené sú vytýčené lomové body podľa vyhotoveného zjednodušeného rozdeľovacieho plánu
- podnájomná zmluva, ak poľnohospodársky pozemok vznikol vyčlenením pozemkov do užívania na základe dohody medzi vlastníkom a obhospodarovateľom alebo obhospodarovateľmi navzájom, napr. §10, ods.4 alebo §12a ods.1 (dobrovoľná dohoda),
- vlastný pozemok alebo pozemok, ktorý zodpovedá výmere plochy poľnohospodárskej pôdy o akej sa žiadateľ domnieva, že má k dispozícii na užívanie. Dokladom sú listy vlastníctva, nájomné zmluvy, z ktorých nie je zrejmé či existoval a bol ukončený nájomný alebo podnájomný vzťah, nájomný vzťah neexistoval ale vlastník nevyzval užívateľa na vrátenie a prevzatie pozemku, alebo mohol pokračovať nájomný vzťah. V tomto prípade sa asi najčastejšie dopúšťajú vlastníci omylu, lebo v prípade menšinového podielu rozhoduje o využití pozemku väčšinový vlastník alebo nájomca.
- pozemky, ktoré sú užívané bez právneho vzťahu, ale na základe tzv. zákonného nájmu
Okrem zákonného postupu užívania pozemkov dochádza k situáciám, že na plochách poľnohospodárskej pôdy hospodária iné fyzické alebo právnické osoby na základe zmlúv o nájme, ktoré nespĺňajú kritéria právnych predpisov o nájme poľnohospodárskych nehnuteľností (pozemkov) a o nájme poľnohospodárskeho podniku alebo aj bez právneho vzťahu. V takýchto prípadoch vlastník pozemku, spoluvlastníci podielov k pozemku, doterajší nájomca, doterajší užívatelia, budúci užívateľ, pričom všetci sa domáhajú ochrany svojich práv alebo právom chránených záujmov o ktorých sa domnievajú, že boli porušené činnosťou alebo nečinnosťou orgánov verejnej správy a ktorými poukazujú najmä na porušenia právnych predpisov.
Pre bližšie informácie viď napr. Priame platby: nie je parcela ako parcela