vyrovnanie v peniazoch alebo ohýbaj ma mamko alebo načo sme merali

vyrovnanie v peniazoch v projekte pozemkových úprav je nástrojom, ako sa zjednodušiť vlastníctvo v projekte. záujem o vyrovnanie v peniazoch rastie s hodnotou pozemkov, hlavne lesných. zákon č.330/91 o pozemkových úpravách však jednoznačne nedefinuje spôsob určenia nárokov na vyrovnanie v peniazoch a ministerstvo doteraz k tomuto problému nezaujalo jednoznačné stanovisko. takže klasika, čo okres, to iný spôsob vyrovnania.

v čom spočíva teda čaro vyrovnania v peniazoch? vo výklade zákona a neexistencii usmernenia na vyrovnanie v peniazoch. niet sa čomu čudovať, zosúladenie zaokrúhlenia v mene euro trvalo aspoň štyri roky, takže o ďalšie štyri roky sa môžme tešiť na usmernenie o vyrovnaní v peniazoch.

budem citovať jednotlivé časti zákona, lebo pri nich vidieť, že nie sú jednoznačne definované základné pojmy:

(8) Ak s tým vlastník súhlasí, vyrovnanie za pozemky alebo spoluvlastnícke podiely k pozemkom, okrem lesných pozemkov, v celkovej výmere vlastníka v obvode projektu pozemkových úprav do 400 m2 vrátane trvalých porastov na nich, sa poskytne v peniazoch. Vyrovnanie v peniazoch sa vykoná medzi Slovenským pozemkovým fondom a vlastníkom pozemkov v lehote určenej v rozhodnutí o schválení vykonania projektu pozemkových úprav.

(9) Ak s tým vlastník súhlasí, vyrovnanie za pozemky alebo spoluvlastnícke podiely k lesným pozemkom celkovej výmery vlastníka do 2 000 m2 vrátane lesných porastov na nich sa poskytne v peniazoch. Vyrovnanie v peniazoch sa vykoná medzi správcom a vlastníkom pozemku v lehote určenej v rozhodnutí o schválení vykonania projektu pozemkových úprav.

v týchto bodoch sa predpokladá, že druh pozemku je určený na základe §11, ods.3, pretože pre žiadosť o vyrovnanie v peniazoch určuje termín podľa spracovania Zásad na umiestnenie pozemkov. v tomto bode dochádza k prvému sporu: čo je spoluvlastnícky podiel k pozemkom, ktorý tvorí poľnohospodársky alebo lesný pozemok? predstavuje podiel z podielu podiel? lebo nie všetky parcely sú len v jednej skupine pôdneho fondu. ak sú vo súčasne v poľnohospodárskom a lesnom pozemku a pomer medzi nimi sa dá určiť ako zlomok (s presnosťou menšou ako je zaokrúhlenie identifikácií). ak sa dá vyjadriť podiel výmery na lesnom pozemku ako podiel, tak podiel z podielu je tiež podiel.

vyrovnanie v peniazoch podľa zákona

to je odpoveď právnikov. ale žiadny z nich nepovedal ako. a to ako, by malo byť rovnaké všade. ale nie je.

v zásade existujú dva princípy, ktoré sa používajú pri určení druhu pozemku. väčšinový druh pozemku a druh pozemku podľa §11, ods.3, teda reálneho druhu pozemku. na druhej strane však platí usmernenie z roku k zákonu č.80/1998, ktorého dôsledkom malo byť rozdelenie parciel právneho stavu delených lesným pozemkom na časti parciel tak, aby každá bola len v jednom pôdnom fonde. trocha sa čudujem spracovateľom, že to nerobili, lebo to znamenalo navýšenie počtu parciel v ROEP.

väčšinový druh pozemku

podľa metodického návodu sa pre parcely registra pôvodného stavu určuje identifikácia na objekty cenovej mapy, na základe ktorý sa dá určiť dominantný druh pozemku. a tento druh pozemku sa prehlási za ten druh pozemku, ktorý určuje príslušnosť k poľnohospodárskom alebo lesnom pozemku. väčšinový prístup má niekoľko nevýhod, za hlavnú nevýhodu považujem to, že nie je rovnako spravodlivý ku všetkým vlastníkom.

ak by sme postupovali podľa tohto pravidla, vynára sa otázka, načo sme vlastne merali polohopis. veď takéto vyrovnanie sa dalo spraviť priamo z údajov katastra nehnuteľností.

reálny druh pozemku

ak sa pre určenie nároku na vyrovnanie v peniazoch použije reálny druh pozemku, tak nároky sú spravodlivé pre všetkých vlastníkov. vo výpisoch podľa metodického návodu sa spočiatku uvádzal len jeden druh pozemku, avšak čoraz viac odberateľov žiadalo, aby v stĺpci č.6 (príloha č.21) uvádzali všetky druhy pozemkov s uvedením v poradí podľa veľkosti výmery, aby sa to potom v súbore FÚVI uviedol len jeden.

spoločné nehnuteľnosti

spoločná nehnuteľnosť je v zásade nedeliteľná, t.j. má iný vlastnícky režim ako ostatné vlastníctvo. ak sa do dnešného dňa viedli pozemkové knihy tak ako kedysi, tak by na spoločných nehnuteľnostiach bol spravidla zapísaný jeden vlastník: urbárska spoločnosť. problém nastáva vtedy, ak sa urbár zapíše na listy vlastníctva, tu sa musia uviesť všetci vlastníci spoločných nehnuteľností s vyčíslenými podielmi. a to je problém. niekde považujú urbár za jeden subjekt a tak podiely vlastníkov na spoločných nehnuteľnostiach sa nezapočítavaniu do nárokov na vyrovnanie. niekde, hovoria o tom, že zákon nerozlišuje vlastníctvo spoločnej nehnuteľnosti a nespoločnej nehnuteľnosti a tieto podiely do nárokov na vyrovnanie započítavajú.

výhody a nevýhody

cena za vyrovnanie sa dá naplánovať. už z registra pôvodného stavu sa dajú určiť maximálne požiadavky na vyrovnanie v peniazoch a dá sa potom ušetriť na tom, že vlastníci nepožiadajú o vyrovnanie v peniazoch a štátne orgány “ušetria”.

pre porovnanie uvediem rozloženie štruktúry nárokov podľa väčšinového a reálneho rozdelenia druhov pozemkov v jednom katastrálnom území, v iných územiach môže byť výsledok iný, teda relatívne)

 väčšinový
druh pozemku
podľa reálnych
druhov pozemku

rozdiel
celkový počet dielov845843-2
poľnohospodárska pôda
počet dielov 295314+19
výmera 3.72 ha4.09 ha+0.37 ha
cena44 582 €44 414 €-168 €
lesné dielce
počet818820+2
výmera3.77 ha3.80 ha+0.03
cena305 159 €340 713 €+35554 €

v zásade sa budú oba spôsoby od seba líšiť. v každom prípade sa dá vybrať varianta, ktorá bude pre výhodnejšia pre vlastníkov (dostanú viac peňazí) alebo pre štát (vyplatí menej peňazí), teda klasický príklad hry.

príklad 1.

dvaja vlastníci na pozemku, každý v 1/2, jeden z nich má ešte 500 m2 podielu na poľnohospodárskom pozemku, ktorý 4200 m2, pozemok je 3600 m2 na lesnej pôde, 600 m2 na poľnohospodárskej pôde.

väčšinový druh pozemku: ani jeden vlastník nemá nárok na vyrovnanie v peniazoch za lesné pozemky, jeden má nárok na vyrovnanie za poľnohospodárske pozemky (300 m2)

reálny druh pozemku : vlastníci majú obaja na nárok na vyrovnanie v peniazoch za lesné pozemky (1800 m2), jeden aj za poľnohospodárske pozemky (300 m2)

príklad 2.

vlastník má štyri pozemky, každý má 780 m2, každý z pozemkov má podľa ocenenia 190 m2 na poľnohospodárskej pôde, 590 na lesnej pôde. podľa väčšinového druhu pozemku nemá nárok na vyrovnanie v peniazoch, podľa reálneho druhu pozemku má nárok na obe vyrovnanie aj na poľnohospodárskej aj lesnej pôde.

príklad 3.

vlastník má jeden pozemok o výmere 399 m2, z toho je 200 m2 v jednom druhu pozemku pozemku, 199 m2 v druhom. ak by bol väčšinový druh pozemku poľnohospodárska pôda, tak SPF bude platiť aj za lesné pozemky, pričom cena za m2 môže rádovo násobne vyššia ako maximálna cena z BPEJ.