prvky štruktúry krajiny

By | 15/04/2020
dedina, mesto, roľa, lúka. les..

Kostra vidieckej krajiny

Biocentrá na miestnej úrovni plniace funkcie miestnych centier ekologickej diverzity. Tvoria ich menej rozsiahle segmenty krajiny. Často ani nemusia obsahovať druhy zo zvláštnym režimom ochrany. Ich prioritnou úlohou je zachovanie prirodzeného genofondu územia. Sú to napríklad miestne biocentrum pre lesné, lúčne a mokraďové spoločenstvá – približne 3 ha, pre vodné spoločenstvá 1 ha, pre skalné spoločenstvá 0,5 ha.

Biokoridory na miestnej úrovni okrem ekologických funkcií (predovšetkým zabezpečenie a umožnenie migrácie organizmov medzi biocentrami) môžu plniť aj mimoekologické. To sú napríklad protierózne a vodohospodárske funkcie, ale možno ich trasovať aj v závislosti od navrhovanej poľnej cestnej siete. Trasovanie založené na mimoekologických funkciách významnou mierou prispieva k zvyšovaniu celkovej ekologickej stability územia. Napríklad miestny biokoridor – max. dĺžka 1000 – 2000 m, min. šírka v závislosti od spoločenstiev: 10 m stepné spoločenstvá, 15 m lesné spoločenstvá, 20 m mokraďové a lúčne spoločenstvá.

Interakčné prvky sú najdôležitejším prostriedkom, ktorým môžeme krajinu výrazne ovplyvniť na miestnej úrovni. Zaberajú malú plochu a okrem ekologickej funkcie by mali plniť aj úlohu ochrannú (sanácia strží a výmoľov, ochrana územia pred vodnou a veternou eróziou), hygienickú (ochrana prameňov, vodných zdrojov, izolácia budov), informatívnu (sprievodná vegetácia), kultúrno-ochrannú (historické súvislosti), rekreačnú/krajinotvornú (včleňovanie drobných stavieb – kaplnky, kríže, pomníky do krajiny), estetickú (maskovanie areálov, skládok) izolačnú (ochrana pred hlukom, vetrom) a iné. Interakčné prvky môžu byť plošné, líniové a bodové (charakteristiku prvkov sme spracovali na základe dostupných zákonných a technických noriem, metodík a príručiek, ktoré sú považované za všeobecne platné a záväzné pre spracovávanú problematiku).

Plošné prvky:

Remízka – ostrov trvalej vegetácie v hustom zapojení do pravidelnej alebo nepravidelnej pôdorysnej dispozície na poľnohospodárskej pôde na ploche s výmerou 100-500 m2.

Skupina stromov – menšie rozvoľnené zoskupenie 3 a viac jedincov drevín, ktoré nepokrývajú ucelenú plochu.

Zhluk stromov – husté zoskupenie drevín do nepravidelných alebo pravidelných dispozícií s plošnou výmerou do 100 m2, vyskytujúce sa spontánne alebo vysadzované väčšinou na poľnohospodársky nevyužívaných miestach.

Nika (háj) – kríky a stromy spravidla spontánneho pôvodu, husto alebo rozvoľnene rastúce na pozemku nad 500 m2, takmer vždy nepravidelného tvaru.

Malé vodné nádrže – dažďové sú napájané povrchovou dažďovou alebo snehovou vodou, umiestňujú sa v územných kotlinách, pramenné sú napájané prameňmi priamo v dne alebo vo svahoch, riečne (potočné) sú napájané povrchovou vodou, sústredenou v prirodzených tokoch. Sprievodnú drevinovú vegetáciu pozdĺž nádrží je vhodné umiestňovať za hranicu zátopového územia.

Mokraď – súhrnné označenie pre ekosystémy s výrazným zastúpením a dominantnou funkciou povrchovej a podzemnej vody vo väzbe na súš: mokré lúky, rašeliniská, slatiny, vrchoviská, podmáčané lokality, prameniská, bažiny a pod.

Depresná plocha – terénna zníženina závislá priamo od reliéfnych charakteristík, kde dochádza ku koncentrácii odtoku zo zrážok. Je to vhodné miesto na spomalenie povrchového odtoku, resp. na zadržiavanie dažďovej vody. Plochy sú nevyužiteľné alebo ťažko využiteľné pre poľnohospodársku výrobu vplyvom zvýšeného obsahu vody.

Vsakovacia jama – terénna zníženina lokalizovaná v takých geologických podmienkach, v ktorých prevládajú málo priepustné horniny, voda zhromaždená v retenčnom priestore pomaly vsakuje do podložia a umožňuje okolitej pôde dostatočne sa zásobiť vlahou.

Ochranné zalesnenie – účelová výsadba a pestovanie lesných porastov pre potreby protieróznej ochrany pôdy.

Ochranné zatrávnenie – zatrávňovanie erózne ohrozených plôch s cieľom znížiť intenzitu erózie.

Líniové prvky

Sprievodná vegetácia pozdĺž ciest (stromoradie) – jednostranný alebo obojstranný rad min. 5 opakujúcich sa stromov, ktoré majú spravidla pravidelný spon.

Sprievodná vegetácia pozdĺž vodných tokov a plôch (brehové porasty) – rad stromov v priamych úsekoch a v konvexných oblúkoch v rovnakom a pravidelnom spone 2 m, v konkávnych oblúkoch v spone 1,3- 1,7 m. Sprievodnú drevinovú vegetáciu pozdĺž vodných plôch je vhodné umiestňovať za hranicu zátopového územia.

Ochranné protierózne lesné pásy (vetrolam) – pásová (pruhová) výsadba stromov a krov v takej šírke a v takej vzdialenosti medzi sebou, aby nahradili pôdoochrannú funkciu plošného zalesnenia. Znižuje negatívne účinky vetra na pôdu a pestované plodiny.

Živý plot – prevažne porast husto rastúcich krov, ktorého šírka je 1-3 m a výška do 3 m, sú účinné aj ako zábrana proti snehovým závejom.
Steny – línie husto rastúcich stromov a krov kompaktného vzhľadu a nepravidelnou vnútornou štruktúrou, ktorého šírka je 3-7 m a výška nad 3 m.

Vsakovacie lesné pásy – ochranný protierózny lesný pás, ktorého hlavným cieľom je transformácia povrchového odtoku vody najmä z topiaceho sa snehu na podpovrchovú vodu.

Sedimentačný pás (nárazníkový pruh) – pás pozemku, lemujúci vodné toky a plochy, obyčajne s trvalým vegetačným krytom (najčastejšie s trávnym porastom), ktorého hlavným cieľom je zachytenie erodovaného materiálu.

Vsakovací pás – pás pozemku s vyššou infiltračnou schopnosťou, ktorého cieľom je transformácia povrchového odtoku z vyššie ležiaceho chráneného pása (územia) na podpovrchovú vodu. Sú zatrávnené pestrou zmesou tráv a bylín.

Zatrávnená údolnica – lineárna členitá svahová depresia slúžiaca k znižovaniu intenzity vodnej príp. veternej erózie, vymedzujúca dráhu sústredeného povrchového odtoku z pôdneho celku. Opevnená je trvalým trávnym porastom, ktorého súčasťou môžu byť aj dreviny umiestnené v strede údolnice.

Protierózna priehlbeninová terasa – plytká, široká a prejazdná protierózna priekopa trojuholníkového, lichobežníkového alebo parabolického priečneho profilu, ktorá má minimálny, výnimočne i nulový pozdĺžny sklon. Opevnená je trvalým trávnym porastom, ktorého súčasťou môžu byť aj dreviny.

Stupňová terasa (terasový stupeň) – najčastejšie umelo vytvorený terénny stupeň, ktorého cieľom je poľnohospodárske využívanie časti svahu s veľkým sklonom, tvorí ho produkčná plocha stupňovitej terasy a svah stupňovitej terasy.

Protierózny stupeň – protierózne stupne sa často navrhujú v kombinácii s protieróznou priekopou rôzneho tvaru a funkcie v spodnej alebo hornej časti. Taktiež sa navrhujú aj samostatne ako bezodtokové. Samotný stupeň sa skladá zo vsakovacieho pásu nad stupňom, vlastným telesom stupňa a odvádzacích prvkov. Okrem protieróznej funkcie majú stupne aj ekologický a krajinotvorný efekt. Sú navrhované v kombinácii so sporadickou výsadbou vegetácie.

Medza – umelá hranica poľnohospodárskych pozemkov trvalo zatrávnená a so sporadickým výskytom drevín.

Revitalizácia vodného toku obnovou pôvodného koryta alebo tvorbou nového – návrat regulovaného koryta do pôvodného, resp. vytvorenie nového (zasypaním pôvodného) meandrujúceho koryta s vyvinutým brehovým porastom.

Hradenie bystrín prírode blízkym spôsobom – priečny objekt v koryte tokov, ktorý zachytáva splaveniny, zmenšuje sklon dna a plní aj funkciu konsolidačného objektu tokov.

Sanácia strží prírode blízkym spôsobom – priečny objekt v strži, ktorý zachytáva splaveniny, zmenšuje sklon dna. Asanované strže je vhodné spevniť výsadbou drevín s mohutným koreňovým systémom.

Vegetačný lem (lesný plášť, ekoton) – zapojené porasty vysokých širokolistých bylín a krov lemujúcich lesné porasty s častým výskytom lesného prirodzeného alebo samonáletového podrastu. Vyvára okrajový efekt charakteristický druhovou rozmanitosťou.

Zatieňovací lesný pás – pás lesných drevín na brehoch eróznych strží a na brehoch hlbšie zarezaných vodných tokov do terénu, ktorého cieľom je vytvoriť zatienením povrchu svahov lepšie mikroklimatické podmienky na vývoj vegetácie.

Izolačný lesný pás (maskovací) – pás lesných drevín pozdĺž poľnohospodárskych dvorov a výrobných objektov a pod.

Bodové prvky:

Solitér – izolovane rastúca drevina s priemerom koruny od 8 m2 vyskytujúca sa v poľnohospodársky využívanej krajine tvoriacej hraničný prvok. Často je sprevádzaný drobnými artefaktmi v krajine (kríže, kaplnky, pamätníky a pod.).

Kamenné hromady – umelé objekty vzniknuté v minulosti na hraniciach pozemkov. Poskytujú špecifické podmienky najmä pre úkryt plazov.

Zdroj

Anton JULÉNY − Andrea JULÉNY − Zlatica MUCHOVÁ: EFEKTÍVNE NÁSTROJE OBNOVY VIDIECKEJ KRAJINY

Pridaj komentár