alebo krajina, v akej (ne)chceme žiť.
Keď sa nám podarí zbaviť pracovných povinností, snažia sa mnohí z nás cestovať, spoznávať zaujímavé časť krajiny u nás i v zahraničí. Hľadáme miesta, ktoré na nás pôsobia svojou prirodzenou harmóniou – niekedy ďaleko od ľudských sídiel, inokedy uprostred nich. Povznášajúci pocit máme pri putovaní po hrebeňoch hôr, prehliadke stavebných pamiatok, počas cyklotúry vidieckou krajinou alebo hoci len pri prechádzke v chotári rodnej obce. Ťažko si však predstaviť, že by sme túžili oddychovať a načerpať nové sily v miestach, ktoré sú zanedbané, kam vynášame odpad, kde nemá kto kosiť lúky a vinohrady pomaly ustupujú nepriestupným krovinám.
Príčina, prečo je jedna časť krajiny udržiavaná, neznečistená a príjemne pôsobiaca, je veľmi jednoduchá – je ňou fakt, že sa o ňu niekto stará, že každý jej kúsok má svojho vlastníka. Môžeme si to overiť, ak porovnáme vidiecku krajinu v častiach Európy, kde je vlastnícky princíp hospodárenia a starostlivosti o krajinu uplatňovaný kontinuálne, s krajinami, ktoré zažili obdobie kolektivizmu. V štátoch, v ktorých si vlastníci nemohli uplatniť svoje vlastnícke práva, v ktorých neexistoval alebo nedostatočne fungoval inštitút súkromného vlastníctva, dochádzalo k postupnému úpadku vidieckej krajiny.
Martin Bútora v predslove k rozsiahlej publikácii „Kde sme? Mentálne mapy Slovenska“ (Kalligram, 2010) poukazuje na zdanlivú neprítomnosť „veľkých tém“ v bežnom živote v ponovembrovom vývoji na Slovensku. V skutočnosti tieto témy prítomné sú a našu skutočnosť ovplyvňujú bez ohľadu na to, či si ich pripúšťame a verejne o nich diskutujeme, alebo nie. Patrí k nim nesporne, aj téma pozemkového vlastníctva a súvisiacich dopadov na náš každodenný život.
Našou snahou je poukázať na dôležitosť usporiadania pozemkového vlastníctva a pokúsiť sa zodpovedať otázky týkajúce sa organizácie a evidencie vlastníctva nehnuteľností (v širšom zmysle akéhokoľvek pozemkového vlastníctva, v užšom poľnohospodárskej a lesnej pôdy) a jej vplyvu na spoločnosť, najmä na poľnohospodársku výrobu, vzhľad a ekologickú stabilitu krajiny a sociálnu situáciu na vidieku.
Na základe skúseností získaných pri práci na obnove evidencie nehnuteľností, sceľovaní pozemkov, pri pobyte v teréne s vlastníkmi a užívateľmi poľnohospodárskych pozemkov, ako aj sledovaním vývoja v obhospodarovaní týchto pozemkov, môžeme konštatovať, že nedostatočné uplatnenie vlastníckeho princípu má za následok nárast negatívnych trendov vo všetkých troch vyššie menovaných oblastiach života našej spoločnosti.
dokument si môžte stiahnuť aj vo formáte PDF
