výsledkom ostatnej súťaže bolo podliezanie cien. dúfam, že tí, ktorí vstupovali do súťaží, mali dobré dôvody, technologické postupy a programy, aby si takú nízku cenu mohli dovoliť. myslím si že cesta, po ktorej sa vydali nebude jednoduchá a tak by bolo vhodné ju trocha vyrovnať. projekt pozemkových úprav je v zásade klasická úloha hľadania extrémov s obmedzeniami. na riešenie takýchto problémov existuje matematický aparát, ale zásadným prvkom riešenia je zjednodušenie.
novela zákona z 1.4.2014 síce sprísnila primeranosť vo výmere na 5%, ale zvýšila hranicu primeranosti v hodnote na 25%, s tým že pri pozemkoch do 200 sa toto kritérium nemusí dodržať s písomným súhlasom vlastníka.
vieme, že projekt pozemkových úprav existuje aspoň jedno riešenie. z formálneho hľadiska je register pôvodného stavu ideálnym riešením (to že vo všetkých smeroch nespĺňa požiadavky na zmenšenie počtu vlastníckych vzťahov nie je podstatné).
na druhej strane existujú systémy automatizovaného alebo čiastočne automatizovaného projektovania. v programe ppú.projekt sa dá projektovať nový stav tak, že pre vlastníkov sa dodrží primeranosť nových pozemkov vo výmere s minimálnou odchýlkou (tá je skôr dôsledkom povolených odchýlok vo výmere), cena za takéto rozdelenie je však relatívne vysoká, nedá sa dodržať primeranosť v hodnote pozemkov.
pri zápise prvých projektov pozemkových úprav sa takmer nezohľadňovala primeranosť nových pozemkov v hodnote. časom pozemkové úrady pritvrdili a požadovali zachovanie primeranosti aj v hodnote. tieto požiadavky potom mali za následok niekoľko problémov
dodržanie primeranosti v hodnote zvyšuje počty parciel alebo vlastníckych vzťahov v registri nového stavu
zvyšuje sa prácnosť spracovania projektu
narastá tlak na zmenu určenia a spracovania cenovej mapy
dôvodom na zvýšenie prísnosti kontrol a hlavne kontrol primeranosti pozemkov bol relatívne jednoduchý. správny orgán nechcel niesť zodpovednosť za túto neprimeranosť, lebo každá námietka sa musela vyriešiť tak, aby boli dodržané všetky merateľné primeranosti, čo v praxi znamenalo, že námietky sa týkali potom väčšieho počtu účastníkov. v ostatnej dobe vidieť aj trocha iný smer – primeranosť v hodnote sa stáva čoraz menej signifikantným kritériom a pozemkové úrady nad porušením primeranosti v hodnote privierajú oči.
tých dôvodov, prečo tak robia je viacero. pri konkrétnych vlastníkoch, v konkrétnych podmienkach vidieť, že tvorcovia zákona sa neopierali o žiadne podklady, na základe ktorých stanovili kritériá primeranosti nových pozemkov. podľa môjho názoru sa hranica 10% určila len ako psychologicky prijateľná pre laickú verejnosť. v zásade 10% nie je veľa (koľkokrát necháte v reštaurácii percentuálne väčší tringelt?) a tak táto hranica by mala zaručiť to, že sa nový stav nebude priveľmi líšiť od pôvodného stavu. v prípade pozemkov, ktoré sú dlhé a prechádzajú cez viacero bonít, ktoré sa líšia o viac ako 10% je problém vlastníkov vydať jeden pozemok, hoci v registri pôvodného stavu mal len jeden pozemok v 1/1. takže buď mu vydáme viacero pozemkov s primeranosťou v hodnote alebo jeden pozemok, ktorý je mimo povolených hraníc primeranosti. v zásade by nevadilo, že má nižšiu hodnotu, ale vadí ten druhý, ktorý dostane viac.
na druhej strane tu existujú bonitné mapy na základe ktorých sa určuje hodnota pozemkov v projekte. bpej vyjadruje kvalitu pôdy ako fyzikálnej podstaty a aj kvalitu pôdy z pohľadu hospodárenia na nej. v metodickom štandarde (muchová, vanek) sa určuje miera konzistentnosti projekčných blokov, kde jedným z hlavných kritérií na konzistentnosť je údaj bpej zvaný hlavná pôdna jednotka. takže ak sa budeme striktne držať konzistentnosti, tak veľmi rýchlo narazíme na obmedzenie vyplývajúce z hlavnej pôdnej jednotky. ak si myslíte, že v celom katastri buďte mať len jednu hlavnú pôdnu jednotku, tak nemáte vyhraté. bonít, ktoré sa nelíšia o viac ako 10% a majúce rovnaké hlavné pôdne jednotky je veľmi málo, z celkového počtu 99 je ich len 16. ostatné sa líšia o viac ako 10%, o viac ako 50% má rozptyl 64 hlavných pôdnych jednotiek a o viac ako 200% sa líši 47 pôdnych jednotiek. aká je teda pravdepodobnosť, že sa hodnoty pozemkov budú líšiť o menej ako 10%? takže ak si v blokoch dodržíte približne rovnaké hodnoty za cenu nútenie VÚPOP do toho, aby upravil bonity tak, aby v bloku boli približne rovnaké, tak takisto ešte nemáte vyhraté. mali by ste len v tom prípade, že by sa žiadne dve bonity v obvode projektu nelíšili o viac ako 10%. ja osobne som sa s takým projektom ešte nestretol.
preto by bolo dobré, keby sa zmiernili niektoré kritériá na primeranosť pozemkov. aby sa projektovanie čo najviac automatizovalo, zrýchlilo by bolo dobré, ak by zmenila hranica primeranosti nových pozemkov v hodnote na vyššiu hranicu, na 50%, preto aj názov hnutie 10:50. aj táto hranica je daná skôr náhodne, ale pri projektovaní pomocou automatizovaných procedúr projektovania sme sa dostali na hranicu 20-30% v primeranosti v hodnote.
problém primeranosti v hodnote sa dá riešiť aj inými spôsobmi. v pilotnom projekte pozemkových úprav babinec sa použila pre určenie hodnoty pôvodných a nových pozemkov priemerná hodnota v projekčnom bloku. asi však bola vyhodnotená ako nevyhovujúca a následne sa do zákona dala primeranosť 10% bez možnosti určenia priemerných hodnôt v projekčnom bloku. v praxi som sa stretol s viacerými projektami, ktoré túto techniku používajú, ale v praxi to znamená porušenie zákona a správny orgán musí prižmúriť oči a prehliadnuť chyby kontrolných programov. prehliadanie chýb môže viesť k tomu, že sa prehliadnu aj iné chyby projektu, preto by bolo jednoduchšie zmeniť zákon. veď koniec koncov, zmenilo by sa len jedno číslo.
problém by však vyžadoval komplexnejšie riešenie. o zmene a potrebe nového zákona pre projekty pozemkových úprav sa už hovorí dlho. a asi sa aj dlho bude, ak aproximujeme z času potrebného na jedno usmernenie (o zaokrúhľovaní). zotrvačnosť spracovania cenovej mapy na základe bonít je veľká, má dosť vysokú vypovedaciu hodnotu a je to niečo, na čom sa vedia zhodnúť ekonómovia, ekológovia, hospodári, vlastníci a správne orgány, preto si myslím, že zmena intervalu primeranosti v hodnote je najjednoduchšou cestou.
na druhej strane vidieť, ako sa dajú veľmi rýchlo a ľahko zmeniť zákony v súčasnej situácii a malo by to byť v prvom rade v záujme tých projektantov a samozrejme aj predstaviteľov komory pozemkových úprav, ktorí vstupovali do súťaží s nízkymi cenami, aby sa zmenil zákon v tomto jednom bode. zmena kritéria primeranosti v hodnote na 50% by im umožnila jednoduchšie a rýchlejšie spracovanie projektov.
